Agrolesníctvo

Permakultúra v zmysle poľnohospodárskom je založená na trvalých rastlinách, z ktorých najvýznamnejšie sú stromy. David Holmgren dokonca v rozhovore povedal, že kniha Permaculture One bola z veľkej miery založená na legendárnej agrolesníckej knihe J. Russel Smith – Tree Crops: A Permanent Agriculture. Čo je teda agrolesníctvo? Rovnako ako definícií permakultúry, existuje i veľa definícií agrolesníctva. Z názvu (v angličtine agroforestry) ale vyplýva, že ide o kombináciu poľnohospodárstva a lesníctva, čo v praxi znamená väčšinou produkciu jedla v lese, alebo pestovanie stromov na poľnohospodárskej pôde.


Aby sme nejaký systém považovali za agrolesnícky, musí spĺňať niekoľko podmienok:

  • Musí byť zámerný. Kombinácia stromov, plodín a/alebo zvierat musí byť cielene navrhnutá a spravovaná ako jeden funkčný celok, nie oddelené časti, ktoré sa náhodou vyskytujú blízko seba.
  • Musí byť intenzívny. Súčasťou spravovania agrolesníckeho systému je jeho údržba pre zvyšovanie produktivity – orezávanie, prebierka a pod.
  • Musí byť interaktívny. Cieľom správy agrolesníckeho systému je aktívne meniť biologické a fyzikálne interakcie medzi stromami, plodinami a/alebo zvieratami. Neustále optimalizujeme produkciu viacerých druhov výnosov, vrátane ekologických.
  • Musí byť integrovaný. Stromy, plodiny a/alebo zvieratá sú štrukturálne a funkčne skombinované do jedného spravovaného celku.

Z pohľadu permakultúry je agrolesníctvo sada nástrojov, ktoré nám môžu pomôcť na ceste k udržateľnosti a nezávislosti na fosílnych palivách. Pokiaľ sa ale nástroj stane cieľom a vynecháme etické či dizajnérske princípy permakultúry, môže sa ľahko stať súčasťou problému, nie rešenia. Hneď v úvode by som rád zdôraznil, že akokoľvek je napr. paulownia úžasný strom, nahradiť monokultúru repky monokultúrou paulownie nie je riešením žiadneho z problémov, ktoré sa permakultúra snaží riešiť, je to len veľmi malým krokom vpred, ktorý na oplátku vyžaduje nové technológie. Áno, včelári vyprodukujú o niečo viac medu v dobe kvetu, no napr. skorú dobu kvetu liesky, jelše či vŕby rozloženú počas jari im to nenahradí.

Základným pravidlom agrolesníctva by mal byť vznik synergie a teda uplatnenie permakultúrneho pravidla 1+1=3. Čo to znamená? Že kombináciou poľnohospodárskeho systému s lesníckym získame na ploche väčší celkový výnos ako keby jednotlivé časti systému boli na rovnakej ploche oddelene, nehovoriac o ekologických benefitoch tohto prepojenia – od pôdotvorby po tvorbu biotopov a protierózne funkcie stromov.

Formy agrolesníctva

Prejdime si teda základné agrolesnícke formy, alebo nástroje, ktoré môžeme využiť v permakultúrnom dizajne v rôznych mierkach – od stredne veľkej záhrady, cez malé až po veľké farmy.

Silvopastorálne systémy

P1100921

Názov tejto agrolesníckej formy ju popisuje pomerne dobre. Názov je zlaožený na dvoch latinských slovách: silva (strom) a pascuus (pastva). Ide teda o pastvu medzi stromami, alebo stromy na pastve. Samozrejme, aby sme mohli hovoriť o agrolesníctve, musia byť splnené určité podmienky.

Silvopastorálnym systémom určite nie je osamotený starý dub v strede dvojhektárovej pastviny. Rovnako nim nie je pastvina obsadená náletmi, ani vyhnanie zvierat do lesa.

Takýto systém môže vzniknúť dvomi spôsobmi – buď z lúky (vysadením stromov), alebo z lesa (preriedením lesa a vysiatim tráv). Častou variáciou je pasenie zvierat (hlavne oviec) v sade.

Silvopastorálne systémy sú výborným príkladom spomínanej synergie. Ako? Počas horúcich letných dní dochádza na pastvinách bez tieňa k saturácii chlorofylu a spomaleniu až zastaveniu rastu. Pri čiastočnom zatienení týchto travín stromami tak môže byť celkový ročný výnos trávy vyšší, ako pri holej pastvine. Stromy zároveň prinášajú ďalšie benefity – vyťahujú na povrch minerály z väších hĺbok a dodávajú ich formou rozkladajúcej organickej hmoty listov k dispozícii travinám i zvieratám. Počas svojho rastu vytvárajú biotopy pre množstvo vtákov i hmyzu, ktoré sú i vo voľnej prírode symbiotickými spoločníkmi stád prežúvavcov, robia teda vhodný komparz i pasúcemu sa dobytku. I v našom podnebnom pásme existuje viacero drevín, ktoré dokážu viazať dusík, a tak podporovať skvalitňovanie pôdy pre ďalší rast travín.Môže to byť napr. jelša na vlhších pôdach, alebo karagana na pôdach suchších.

Drevinami v silvopastorálnom systéme (podobne ako v iných formách agrolesníctva) môžu byť orechy, ktoré môžu byť doplnkovým krmivom napr. pre pasené prasatá a zdrojom kvalitného a cenného dreva v dlhodobom horionte. Zároveň niektoré stromy (napr. jaseň, vŕba, moruša) môžu byť výmladkované, resp. rezané na hlavu a ich čerstvé výhony spolu s listami môžu slúžiť ako kvalitný doplnok stravy dobytka. Pastvina, teda produkcia trávy a produkcia zvierat na nej teda správnym pridaním stromov získa. Plus sú na danej ploche pridané stromy, ktorých drevo predstavuje dlhodobú investíciu, resp. zdroj tepla a materiálu. 1+1=3.

Podľa výskumov sa preriedením lesa a zavedením pastviny zvýšuje produkcia dreva v prepočte na strom (v niektorých prípadoch dokonca v prepočte na plochu), pretože každému stromu sa dostane viac svetla a zároveň pasúci sa dobytok predstavuje neustále a rovnomerné hnojenie.

Alejové pestovanie

silvoarable1

Alejové pestovanie je pestovanie poľnohospodárskych alebo záhradníckych plodín medzi široko rozostúpenými spravidla rovnobežnými radmi drevín. Takáto forma pestovania môže diverzifikovať príjem z farmy, zvýšiť produkciu pestovaných plodín, vytvoriť biotopy pre predátorov regulujúcich škodcov, poskytnúť ochranu pestovaným plodinám a tak ako väčšina agrolesníckych metód aj zvýšiť estetickú hodnotu krajiny.

Špecifikom tohto pestovania je, že tak ako rastú stromy, mení sa i množstvo a druh plodín pestovaných medzi nimi, keďže množstvo tieňa rastie. Tento proces je nezriedka zakončený výsevom lúky a prechodom na silvopastorálny systém.

Táto technika je použiteľná ako na záhrade so zeleninou predelenou radmi ovocných stromov, tak i vo veľkej mierke môže spríjemňovať nehostinnosť monokultúr. V kombinácii so správnym výpočtom medzier medzi stromoradiami (väčšinou násobky šírky lišty kombajnu), správnym druhom drevín (napr. jelše, karagany) a správnou orientáciou stromoradí voči terénu a teda i toku vody (ideálne po vrstevnici, alebo s čo najmenším sklonom) môže zavedenie tohto sytému aj pre veľkého farmára znamenať nie len nárast zisku, ale i obrovské vyrovnanie škôd, ktoré na ekosystéme páchajú monokultúry.

Vetrolamy

0903-0014

Vetrolamy ako také sú obľúbeným nástrojom permakultúrneho dizajnu – pomáhajú vytvárať miernejšie mikroklímy chránené pred vetrom, správne tvarované môžu nasmerovať vietor tam, kam cheme (napr. na turbínu veternej elektrárne) a vytvoriť „slnečnú pascu“ na južnej strane vetrolamu. Vetrolamy ako agrolesnícky systém môžu slúžiť okrem regulácie vetra a produkcie dreva i na produkciu potravín, alebo krmiva pre zvieratá. Rovnako sa vetrolamy môžu prelínať so silvopastorálnym systémom, či alejovým pestovaním a prechody medzi nimi nemusia byť vždy zjavné.

Primárnym cieľom vetrolamov je ale ochrana plodín, ľudí a zvierat pred vetrom, ako i ochrana pôdy pred veternou eróziou. U zvierat vetrolamy preukázateľne znižujú mieru stresu, znižujú množstvo potrebného jedla a pomáhajú zabrániť šíreniu pachov.

Špeciálnym použitím vetrolamov sú tzv. sneholamy, ktorých úlohou je zastaviť presun snehu fúkaného vetrom a tak chrániť napr. cesty pred zaviatím. Ďalším efektom vetrolamov teda môže byť aj šetrenie prostriedkov na odhŕňanie ciest.

Brehové porasty

aer0215

Brehové porasty sú jedným zo základných predpokladov čistých a živých tokov, ako aj časťou systémových protipovodňových a protieróznych opatrení. Môžu byť tvorené stromami, kríkmi i travinami.

Tieto brehové porasty spravidla kopírujú tvar toku, a spĺňajú znovu viacero funkcií: filtrujú nadbytočné pesticídy a hnojivá z vody stekajúcej z poľa a tak čistia vodu, ktorá sa dostane do potoka. Nadbytok dusíka v potokoch pri poľnohospodárskej pôde je častým problémom a brehové porasty ho pomáhajú redukovať a premieňať potenciálny zdroj problému na výnos v forme dreva.

Brehové porasty práve vďaka blízkosti vodného toku predstavujú dôležitý biotop pre mnoho vtákov, obojživelníkov i hmyzu.

Výsadba brehových porastov je často inšpirovaná záplavovými lužnými lesmi a poskytuje podľa toho aj ďalšie možnosti diverzifikácie príjmu z farmy (pestovanie košíkarskej vŕby, pestovanie húb) a v kombinácii s kvalitným dizajnom môže výrazne pomôcť pri znižovaní povodňového rizika (napr. spomaľovaním toku, cieleným rozliatim toku tam kde je to bezpečné, spevňovanie hrádzok).

Lesné farmárčenie

05-07-2014_GINSENG_62B

Posledná forma agrolesníctva je založená na produkcii potravín (a iných nedrevových produktov) v lese. Pretože je zem v lese takmer stále v tieni, sortiment pestovateľných plodín je výrazne nižší ako na priamom slnku, ale stále je z čoho vyberať podľa zámeru i podľa podmienok.

Obľúbenými lesnými plodinami sú napr. medvedí cesnak, ženšen, rôzne lesné bobule (maliny, černice, čučoriedky – prevažne na svetlých hranách lesa a skoré odrody), pawpaw (ásimina trojlaločná – indiánsky banán). Samorejmosťou je produkcia húb na biomase lesa vzniknutej pri prebierke, ktoré zvýšenú vlhkosť lesa a plné zatienenie uvítajú.

DSCN2886

Samotný les v zmysle lesného farmárčenia môže byť tvorený stromami plodiacimi orechy (tzv. tvrdý sad tvorený vlašskými orechmi, lieskovcami, gaštanmi a pod.). Zaujímavé sú v tomto smere borovice plodiace píniové oriešky ako pravdepodobne najkvalitnejší rastlinný zdroj tuku v našom pásme. Pinus pinea ako borovica plodiaca píniové oriešky však pre naše podmienky nie je vhodná, je nutné ju nahradiť napr. borovicou kórejskou (pinus koraiensis), ktorá si s našimi zimami hravo poradí.

Za zmienku samozrejme stojí aj práca so zvieratami – napr. sliepky i prasatá pochádzajú pôvodne z lesných biotopov, sú preto vhodnými prvkami na pripojenie k lesu. Samozrejmosťou je dostatočná ochrana pred predátormi, najmä u hydiny. Sliepky svojim hrabaním pomáhajú rozkladu organického materiálu a zároveň v malých počtoch môžu nájsť v lese dostatok proteínov, aby nepotrebovali dokrmovať obilninami a strukovinami. Prasatá „dokončené“v lese na orechoch a gaštanoch patria medzi delikatesy.

Jedlý les, vlajková loď permakultúry je niektorými autormi vnímaná ako oddelená forma agrolesníctva, z môjho pohľadu ide v podstate o lesné farmárčenie s tým, že nezačíname v pozícii lesa, ale v pozícii holej plochy, kde les ako taký navrhujeme a cielene vytvárame od začiatku. Ďalším rozdielom je, že cieľom jedlého lesa nemusí byť uzavretý les, ale môže ísť o zmiešaný systém s množstvom prestupujúceho svetla.

Záverom

Čo nám teda agrolesnícke systémy prinášajú a v čom je ich potenciál? Ja osobne vidím najväčší potenciál v dvoch mierkach:

  • Vo veľkej: agrolesníctvo je v mnohých krajinách popísané, akceptované ministerstvami poľnohospodárstva a dokonca v rámci EU naň existujú dotačné schémy, keďže je na rozdiel od komplexnej permakultúry založenej na etike jednoduchšie – a teda úradmi akceptovateľné. S relatívne malým zásahom by vďaka plošnému používaniu agrolesníckych metód mohla rapídne klesnúť miera erózie, mohlo by klesnúť riziko záplav i miera znečistenia tokov i spodnej vody. Tu je stále problém hospodárenie na prenajatej pôde, vďaka ktorému veľkí farmári nemajú motiváciu na dlhodobé investície na pôde. Dilema, nakoľko je to pre naše poľnohospodárstvo lepšie alebo horšie riešenie, je na samostatný článok, alebo dokonca knihu.
  • V strednej a malej: tieto systémy uplatnené v malom nám prinášajú rovnaké benefity ako v predchádzajúcom bode a umožňujú nám zvýšiť energetickú sebestačnosť domácnosti či farmy bez zníženia produkcie potravín (skôr naopak). Zároveň pestovanie ženšenu či gurmánskych a liečivých húb má aj trhový potenciál, takže les môže okrem tepla priniesť i akýsi základný príjem, a to i bez dotácií. Na rozdiel od veľkých, podľa prieskumov hospodári väčšina malých a stredných farmárov na vlastnej pôde, takže dlhodobé investície pomáhajúce pôdotvorbe sú v ich vlastnom záujme.

Nedá mi ešte raz nepripomenúť – agrolesnícke metódy sú pre permakultúrneho dizajnéra len nástrojmi, tak ako sú stromy nástrojmi agrolesníctva. Pomáhajú nám vytvoriť určitý rámec – sú to vzory, ktoré v upravenej podobe môžeme pridať do dizajnu a následne začať realizovať. Podobne ako permakultúra je agrolesníctvo interdisciplinárna veda a je ešte stále v plienkach – hoci disponuje množstvom riešení, o tých najlepších možno ale ešte stále nevieme. Hoci tým, že oproti permakultúre sa agrolesníctvo redukuje „len“ na kombináciu stromov a produkcie jedla, existuje v zahraničí už celkom pekné množstvo vedeckých prác o ktoré sa možno oprieť, ako i mnoho praktických skúseností z fariem všetkých možných veľkostí.

Rovnako sú z hľadiska poľnohospodárstva agrolesnícke metódy silným nástrojom na globálny prechod z ročných, na energiu náročných plodín pestovaných v monokultúrach k poľnohospodárstvu založenému na trvalkách, ktoré konzervujú vodu, energiu a CO2 z atmosféry počas celého roka, nie len 3 mesiace v sezóne. Zároveň poskytujú mnoho ekonomicky zaujímavých ník, v ktorých môže malý či stredný farmár nájsť svoje miesto a zdroj príjmu – napr. spomínaná produkcia košíkárskej vŕby a košíkov, produkcia umeleckých predmetov z netradičných drevín, produkcia jedlých a liečivých húb, produkcia širokého spektra liečivých bylín. Záleží len na fantázii a zručnostiach farmára.

Ariel-2010-e1456347919790

Existuje viacero „hnutí“ založených na permakultúre i agrolesníctve, ktoré pomáhajú tvoriť ekonomicky i ekologicky udržateľné farmy založené na rozumnej práci so stromami a zvieratami a ktoré namiesto deštrukcie budujú ekosystémy – napr. Restoration agriculture, Regrarians, či Holistic management. Ale o tom snáď inokedy.

Zdroje

Obrázky

 





Komentáre