Akvapónia v klimatických podmienkach Českej a Slovenskej republiky

„Akvapónia predstavuje integrovaný systém produkcie potravín, ktorý spája chov rýb (akvakultúru) a pestovania rastlín bez pôdy (hydropóniu). Ryby sa chovajú v nádržiach, z ktorých sa voda prečerpáva do hydroponickej časti. Tu rastliny odoberajú živiny pre svoj rast, voda sa prečistí a putuje naspäť k rybám. Takto dochádza k efektívnemu využívaniu rybieho odpadu na pestovanie rastlín. Znečistená voda sa nevypúšťa do prostredia, ale neustále koluje v systéme.“


(1) V našich jazykoch je na internete možno získať kvalitné informácie o fungovaní, typoch a úskaliach akvapónie, a to napríklad na www.fishpoop.info. z ČR, alebo www.akvaponia.eu zo Slovenska. Nebudeme sa teda zaoberať základnými informáciami, ale zameriame sa hlavne na možnosti prevádzkovať akvapóniu celoročne v našich klimatických podmienkach, ako aj reálne možnosti a hrozby z toho vyplývajúce.

Podnebie Českej republiky a Slovenska ovplyvňuje pomerne členité územie, v ktorom môžeme rátať s rozmedzím teplôt od rekordných -40°C do +40°C (2,3). Ide teda o pomerne veľké rozdiely teplôt. Na území prevláda prevažne mierne podnebné pásmo, pričom Slovensko sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym podnebím. To, čo je ale určite pre akvapóniu dôležité je, že na území bývalého Československa sa nedá spoliehať na to, že by v zime nemrzlo. A to aj napriek tomu, že posledné zimy sú podstatne miernejšie, ako tomu bolo v minulosti.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že celoročné prevádzkovanie akvapónie je u nás možné len v chránených podmienkach skleníka, prípadne podobného zariadenia vytvoreného na tento účel. Zo zahraničia sú známe akvaponické projekty, ktoré sa nachádzajú v interiéri a bez prístupu slnečného svetla. Nakoľko je ale elektrina u nás relatívne drahá a špeciálne osvetlenie tiež, nebudeme sa touto možnosťou dopodrobna zaoberať. Skleník, alebo aspoň fóliovník sa odporúča aj v oblastiach, kde mrazy inak nehrozia. Je to hlavne preto, že dážď prenikajúci do systému by vedel zmeniť celkový pomer živín vo vode, čím je možné celý systém ohroziť. Na Slovensku sú už známe aj projekty, kde sa k záhradným jazierkam prirobili rastové polia, ako napríklad popisuje Ján Kollár na svojej stránke (4). Na južnom Slovensku sa údajne jeden takýto projekt tiež začal a následne zastavil práve z dôvodu zmien koncentrácie živín pri dažďoch.

Ak sa chceme akvapónii venovať aj v zimných mesiacoch, rozhodne potrebujeme vykurovaný skleník, kde sme schopní aj v najchladnejších dňoch držať teplotu minimálne nad 4°C. Táto teplota je hranicou, keď hynú nitrifikačné baktérie (5), ktoré aj keď sami o sebe nemajú žiadnu hospodársku hodnotu, predstavujú základ celého systému. Ideálne je zabezpečiť teplotu nad 10°C a viac (6). Teploty pod 10°C síce stačia pre život baktérií, ich aktivita sa ale zníži a väčšine zeleniny pestovanej u nás sa teploty dlhodobo v tejto výške páčiť tiež nebudú. Bez dostatočne teplej vody začnú korene rastlín odhnívať a prestanú prijímať živiny. Teplota vody je ešte dôležitejšia pre chov rýb, pričom ale závisí hlavne na chovanom druhu rýb. Preto je na mieste zvážiť vyhrievanie vody, ktoré umožňuje chovať ryby a pestovať rastliny počas celého roka.

Možností vykurovať skleníky je viacero, od elektriny cez drevo a plyn, až po tepelné čerpadlá. Všetkých priaznivcov permakultúry ale určite oslovia skôr možnosti, ako vyhrievanie teplom produkovaným kompostom (7), alebo používaním nádrží s vodou slúžiacich na uskladnenie a následne spätné uvoľňovanie tepla z vody. Týmito nádržami sú v podstate aj samotné nádrže s rybami. Okrem toho je vždy možnosť mať skleník pristavaný k domu, alebo postaviť špeciálny skleník pre akvapóniu, kde bude zvlášť miesto pre ryby a filtre (bez potreby svetla) a zvlášť miesto pre rastliny, kde je cieľom zužitkovať čo najviac slnečného žiarenia. Priame slnečné svetlo dopadajúce na nádrže s rybami je nežiaduce z dôvodu, nie len prehrievania, ale aj tvorby rias. Vždy bude ale záležať hlavne na možnostiach každého jednotlivca, a preto je potrebné zvážiť, ktorý spôsob (kombinácia viacerých) je ten najvhodnejší a najšetrnejší, či už k peňaženke, alebo k prírodnému prostrediu.

Obr. 1 – Priemerná intenzita dopadajúcich slnečných lúčov na území ČR

Okrem samotných teplôt a podnebia je pre akvapóniu, a najmä teda pre rastlinnú zložku akvapónie dôležitá aj intenzita slnečného žiarenia, dopadajúca na toto územie. Ako môžeme z priložených mapiek vidieť (obr. 1 a 2), priemerná intenzita dopadajúcich slnečných lúčov sa môže líšiť podľa regiónu od 950kWh/m2 až do 1200kWh/m2, pričom základný faktor ovplyvňujúci rast rastlín v tomto podnebí je východ a západ slnka, a teda počet hodín, ktoré slnko svieti (8). To sa pohybuje od 8 hodín v zimnom období (8.00 – 16.00) až do viac ako 16 hodín v letnom období (5.00 – 21.00).

Obr. 2 – Priemerná intenzita dopadajúcich slnečných lúčov na území SR

Vieme, že na pestovanie väčšiny rastlín, ktoré konzumujeme je potrebné aspoň 12 hodín svetla. Keďže sa k tomu v zimných mesiacoch nepriblížime, je na mieste otázka „ako to riešiť?“.

Najlepšou a najčastejšie využívanou variantou sa javí dodatočné osvetlenie, pričom momentálne sa v tomto smere hovorí veľa o LED žiarivkách (9). Tie dokážu produkovať vysoké svetelné spektrum bez nadmerného prehrievania a pri nižšej spotrebe elektrickej energie oproti inak používaným výbojkám. Ich nevýhodou je ale relatívne vysoká cena a treba rátať aj s tým, že samotná žiarivka má obmedzenú životnosť. Okrem toho v súčasnosti sa  na vývoji LED osvetlenia ešte stále pracuje a oproti klasickým výbojkám zaostávajú vo fáze kvitnutia a následného nasadzovania plodov. Preto sa v tomto prípade zatiaľ ako lepšia voľba javí pestovanie listovej zeleniny, ktorá nie je tak náročná na potreby svetla a predovšetkým jeho správne spektrum ako je tomu u kvitnúcich rastlín.

Ďalšou variantou je model, ktorý sa teraz bude testovať v rámci bratislavského projektu „Skleník“ (10). Ide tu o to, aby sa v zimných mesiacoch držal celý systém v nejakom núdzovom režime. A teda aby sa nepoužívalo umelé osvetlenie, a aj náklady na vykurovanie skleníka sa znížili na minimum. Zároveň ale chceme aby ryby mali filtrovanú vodu potrebnú na ich prežitie. V takomto prípade musíme rátať s tým, že nepestujeme v zime klasickú jednoročnú zeleninu, ktorá je závislá na dostatku slnečných lúčov. V rastových poliach namiesto toho pestujeme rastliny, ktoré žijú a teda odčerpávajú živiny aj v zimných mesiacoch. Rastové pole s týmito rastlinami môže byť k celému systému pripojené celoročne. V celoročnom zapojení do systému pôjde o posledné rastové pole, pričom v lete bude jeho účel dofiltrovať to, čo zelenina nespotrebovala a v zime bude celá filtrácia len na ňom. Keďže v zime sa zníži teplota vody a ryby prestanú spotrebovávať toľko potravy ako v lete, nebude treba na filtráciu ani toľko rastlín. Tým pádom je reálne, aby celú filtráciu zabezpečovalo rastové pole, ktoré v lete tvorí len časť viacerých polí (v tomto prípade filtrov). Čo sa týka rastlín, tak vyskúšať chceme v prvom rade bahenné rastliny (11), ktoré sa používajú aj v čističkách odpadových vôd a majú skôr dekoračný charakter. Postupne ale budeme testovať aj iné trvalky, ktoré budú jedlé, prípadne budú mať okrem dekoračného aj iný, produkčný charakter. Jednou z takých je, aj v akvapónií často používaná liečivá bylinka, Potočnica lekárska (Nasturtium Officinale) (12).

Záverom treba pripomenúť, že samotná akvapónia sa v poslednej dobe dostáva do povedomia, nie len jednotlivých nadšencov, nakoľko predstavuje nekonvenčný spôsob výroby vlastných potravín v „bio“ kvalite.

V Českej republike sú od februára 2015 zverejnené výzvy v rámci OP Rybářství (13), v ktorých je možné získať nenávratnú dotáciu vo výške až 50% investovanej sumy. Na Slovensku sú z minulosti známe grantové programy na podporu výstavby skleníkov, pričom v súčasnosti takéto výzvy neevidujeme, ale veríme, že sa čoskoro v tomto smere niečo zmení. Ak sa bavíme o sebestačnosti, tak je na zvážení, či granty podmienené určitou činnosťou a pravidlami chceme využívať, a či má zmysel o ne vôbec žiadať. Taktiež treba zvážiť  aj to, či vieme a za akú cenu vieme vytvoriť podmienky pre prevádzkovanie akvapónie u seba doma. Zahraničné propagačné videá prezentujúce akvapóniu často vyzerajú veľmi dobre a môžeme z nich nadobudnúť pocit, že ide veľakrát o zázračný systém, ktorý raz postavíme a potom už funguje sám. Pravdou ale zostáva, že aj napriek jasným výhodám a perspektívam akvapónie, nie je táto technológia v našich klimatických podmienkach tým, čím je v iných krajinách. V krajinách kde je nedostatok vody alebo ornej pôdy, môže byť na nezaplatenie. V krajinách kde navyše nemrzne a je viac slnečných dní, majú na rozdiel od nás v samotnom fungovaní jasnú výhodu. Spoločnosť si ale čoraz viac začína uvedomovať hrozby súvisiace s dovozom potravín z veľkých diaľok a spotrebitelia, najmä v mestách, začínajú uprednostňovať kvalitné potraviny domáceho trhu. Keďže akvaponické systémy môžu byť malé, skladné a veľmi flexibilné, tak môžu predstavovať určitú časť produkcie potravín práve v týchto mestách, prípadne v ich okolí, kde by ináč nebol priestor pre konvenčné hospodárenie za účelom získania rýb a rastlín.

(1)   zdroj preložený do slovenského jazyka z: www.fishpoop.info.
(2)   http://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_zem%C4%9Bpisn%C3%BDch_rekord%C5%AF_%C4%8Ceska
(3)   http://meteorologia.blogy.in-pocasi.eu/REKORDY_POCASIA_NA_SLOVENSKU-1236181615.html
(4)   http://www.akvaponia.eu/o-farme/sucasnost/akvaponia-na-zahrade-2015/index.htm
(5)   http://fishpoop.info/biologie-a-chemie/
(6)   http://fishpoop.info/biologie-a-chemie/
(7)   http://www.kompostuj.cz/aktuality/?tx_wecdiscussion%5Bsingle%5D=50
(8)   http://calendar.zoznam.sk/sunset-sk.php?city=3078610
(9)   http://www.ledgrow.sk/
(10) Viac info o tomto projekte čoskoro na: https://www.facebook.com/pages/Akvap%C3%B3nia-SK/612064342232360
(11) http://www.bzovikdp.sk/inspiracie/korenova-cisticka-odpadovych-vod/
(12) http://fishpoop.info/typy-systemu/
(13) http://eagri.cz/public/web/mze/dotace/operacni-program-rybarstvi-na-obdobi-1/

Obr 1. Zdroj: https://www.siea.sk/letaky_1/c-259/ako-vybrat-slnecny-kolektor/
Obr 2. Zdroj: http://www.ratiko.cz/vliv-slunecniho-zareni/





Komentáre

Vyučený v odbore “Operátor Ekotechnologických Zariadení” na chemickom učilišti. Nadšenec permakultúry, trvalo udržateľného hospodárstva a ekologického poľnohospodárstva. Zaoberám sa najmä Akvapóniou – technológiou, ktorá kombinuje chov rýb a pestovanie rastlín, ako aj možnosťou jej uplatnenia a prevádzkovania v našich klimatických podmienkach...

Publikované , aktualizované .
Prečítajte si ďalšie články z kategórie: Aktuality z domova, Vzdelávacie materiály