Dá sa byť dnes sebestačný?

Sebestačnosť. Čo to znamená? Odstrihnúť sa niekde na koniec sveta, Pánubohu za chrbtom, skončiť v práci, vylúčiť novodobú technológiu…alebo sa to dá aj inak? Permakultúra SK vám ponúka náš pohľad na sebestačnosť, ktorý niektorých z vás možno poteší, iných pošteklí. Poďme na to!


S-e-b-e-s-t-a-č-n-o-s-ť

Skúste si zaspomínať, aké úžasné bolo, keď ste sa prvýkrát bez pomoci previezli na bicykli. Keď ste sa prvýkrát položili na hladinu vody a plávali. Odrazu to šlo! Keď ste prvýkrát zvládli vlastnú jazdu autom. Aký to bol pocit? Slobody? Nezávislosti? Alebo inak sebestačnosti? Byť samostatný a zvládať aj malé výzvy v každodennom živote je istá forma sebestačnosti. Dnes sa toto slovo spája hlavne s potravinovou a energetickou sebestačnosťou. Predstavuje postoj, v ktorom človek dokáže prežiť bez závislosti na vonkajšom svete, teda inak bez závislosti na prípojkách elektriny, plynu, kanalizácie… bez kupovaných potravín, kozmetiky, oblečenia atď. Dá sa to vôbec? Tejto téme sme venovali aktuálny ročník festivalu Permakultúra v meste, ktorý sa bude konať 12.11. v bratislavskom Vodárenskom múzeu. Čítajte ďalej a nechajte sa prekvapiť aj motivovať myšlienkami a lektormi.

netherlands-landscape-sky-clouds-70846

Ostrovné systémy

Čoraz viac ľudí si uvedomuje nakoľko sú odkázaní na energetickom priemysle. A čoraz viac ľudí sa chce tejto odkázanosti zbaviť. Z dopytu vznikla široká ponuka ostrovných riešení, teda technologických systémov, ktoré sú založené na využívaní obnoviteľných zdrojov. Elektrinu si dnes viete vyrobiť vďaka fotovoltickým panelom, či malým veterným turbínam, teplú vodu vďaka solárnym kolektorom. Dokonca ak využívate princípy permakultúry nie len v záhrade, ale aj v bývaní, nepotrebujete k tomu žiadne čerpadlá, ale len sedliacky rozum a gravitáciu. Kanalizácia má už dávnejšie alternatívu v koreňových čističkách. U nás je dostatočne hlboká studňa zdrojom čistej vody. Tam, kde sa kopať nedá, existujú filtre s nádržami, ktoré vám odchytia a kvalitne vyčistia dažďovú vodu. Možno ste o tom nevedeli, ale vo svete je bežné využívanie dažďovej vody ako pitnej, a to dokonca vo vyspelých krajinách! Financovanie spomínanej technológie nie je jednoduché, ale na internete existuje množstvo skvelých rád, ako sa dá k tomu či onomu zdroju energie prísť svojpomocne, lacnejšie či inak kreatívne. Vlado Rafaj, ktorý bude na festivale Permakultúra v meste rozprávať o svojom vlastnom ostrovnom systéme, hlinenej kopule bez prípojok, vám môže dať živé príklady ako na to.

still-life-food-dinner-table-50696

Vlastný chlieb

Receptov na to ako si vyrobiť vlastné potraviny i kozmetiku je na webe od výmyslu sveta. Škoda, že sa tieto informácie musia nanovo objavovať a študovať, miesto toho, aby sa prirodzene odovzdávali z generácie na generáciu. Existujú skupiny na sociálnych sieťach, kde môžete vidieť, že reálne existujú ľudia, ktorí sú z veľkej časti potravinovo alebo „kozmeticky“ sebestační. Jedným z nich je aj tohtoročný lektor Bartek Krzewinski, ktorý odprednáša o tom, ktoré pre nás buriny sú jedlé a že jedlo môže byť všade okolo nás. Je potrebné však zmeniť optiku nazerania. Potravinovú sebestačnosť rozvádzajú aj filmy z festivalu Země na talíři, z ktorého vybraný film budeme na festivale počas obeda premietať a po ňom spoločne na túto tému diskutovať. Teda ľudia aj systémy sebestačnosti existujú, sú reálne. Otázka je však za akú cenu byť sebestační. Koľko energie, času, motivácie potrebujú na to, aby dokázali kráčať touto bezpochyby náročnejšou cestou. Nie každý totiž za slobodou od konzumu vidí aj tú druhu stranu mince. Tú doslova a do bodky DRINU.

Vyhrňte si rukávy a vyskúšajte si to

Zbaliť kufre a odísť niekde na samotu u lesa, pestovať si vlastnú zeleninu, ovocie, chovať zvieratá, starať sa o les na palivové drevo, spracovávať úrodu, k tomu zabezpečovať celý chod gazdovstva, je jednoducho drina! Predtým, ako sa na takúto cestu niektorí z vás vydáte, choďte si to vyskúšať. Napríklad dobrovoľníčením alebo pracovaním u niektorého zo slovenských či zahraničných farmárov. Nemusí to byť ani ekologický poľnohospodár, postačí aj jednoduchý sedliak, na to, aby ste zažili pravú tvár gazdovania. Vyskúšajte si, aké to je byť mimo civilizácie, v obklopení romantickej a pritom reálnej a drsnej prírody. Že to nie je len o meditáciách na lúke, ale hlavne o fyzickej práci a reálnom dotyku s totálnym nekomfortom. Na festivale Permakultúra v meste sa môžete stretnúť s ľuďmi, ktorí takýto život vedú a priamo sa ich opýtať na to, čo vás zaujíma.

pexels-photo-129863

Život na samote

Predstava, ktorá láka ľudí žiť na samote je zvyčajne krásna. Liečivé ticho lesa, vône lúky, ozajstná chuť vlastnej paradajky či lesnej jahody. Chod prírody, ktorý vás vťahuje do prítomnosti, do skutočného prežívania seba. Priestor na to, aby ste spoznali kto ste a čas, ktorý sa odrazu dvojnásobne spomalí. Je to však aj pre vás? Dlhá, tichá, studená zima na samote? Samota. Byť na všetko, nie len na pokoj, ale aj prácu sám? Pre každú maličkosť, ktorá vám pri práci, či varení chýba, nasadnúť do auta a vyraziť do najbližšieho mesta alebo dediny. Preloženie ťažkého nábytku musí čakať na najbližšiu návštevu, ktorá vám s tým pomôže a podobne. A zbohom dovolenky, ak vám nemá kto zvery zaopatriť, či záhradu popolievať. My sme na samote neplánovane bývali vyše dva roky. Bolo to jedno z mojich najkrajších období v živote. Zároveň aj jedno veľmi ťažké a poučné, pretože až tam som si uvedomila, aké úžasné je byť súčasťou komunity alebo inak, mať niekoho nablízku. Napríklad susedov, ktorí povarujú deti a vy si môžete ísť nakúpiť, alebo vyraziť s partnerom. Priateľov od vedľa, ktorí vám požičajú kosačku, keď sa tá vaša zadrhne. Alebo rodinu, ktorá sa zastaví ráno u vás s otázkou, či niečo nepotrebujete, že idú na nákup a môžu vám priniesť čerstvé pečivo. Úplné maličkosti, ktoré spestria aj uľahčia život. K tejto téme, k sebestačnosti na samote či v komunite a do akej miery má zmysel snažiť sa o sebestačnosť, bude venovaná úvodná diskusia s lektormi festivalu. Či už nad niečím takým uvažujete alebo nie, rozhodne vám táto diskusia môže obohatiť pohľad na život ako taký.

man-agriculture-farm-farmer

Život v komunite

Už dlhšie sa na Slovensku objavuje trend budovania komunít, ekodedín, rodových statkov a podobne. Sú skupiny ľudí, ktorí sa rozhodli odísť žiť do ústrania a budovať si svoju sebestačnosť po svojom a samostatne. Sú skupiny ľudí, ktorí si uvedomujú, že je to nesmierne náročné a spoločnými silami sa dá docieliť možno viac. Je za tým silná motivácia o harmonickom spolužití ľudí s rovnakými hodnotami, postojmi v živote a rovnakým cieľom. V realite sa však často ukáže, že to rovnaké každý vnímame inak a každý máme inú cestu k zdanlivo rovnakému cieľu. Paradoxne to, čo by skupinu malo sceľovať, ich začne rozdeľovať. Ich „rovnaké“ zmýšľanie. Tretí typ hrdinskej cesty za sebestačným životom je prirodzene zapadnúť do existujúcej komunity. Do akej u nás na Slovensku? Napríklad takej klasickej slovenskej dediny. Aj to je komunita a má niekoľko výhod. Je nesmierne rôznorodá, má svoj charakter, svoju históriu. Dáva možnosť zapadnúť do nej, vedieť s jej obyvateľmi vychádzať, fungovať na úplne prirodzených pravidlách susedského spolunažívania a pomoci. Vďaka tomu, nie je potrebné vytvárať umelé pravidlá, formovať umelo vytvorenú komunitu a dáva priestor pre rôznorodosť názorov a postojov, čo často krát posúva človeka omnoho viac.

wood-black-and-white-broken-agriculture

Do akej miery sme sebestační

Pri opisovaní podstaty permakultúry sa spomína príklad, v ktorom nie je dôležité bojovať za Matku Zem priviazaním sa na jadrovú elektráreň, búrlivými demonštráciami, ale každodennými maličkými krokmi, ktorými ideme iným príkladom. Napríklad tým, že separujeme odpad. Tým, že si pestujeme aspoň aké také vlastné potraviny. Vďaka tomu menej nakupujeme a podporujeme či už dovoz potravín, alebo marketing obchodným reťazcov. Z pohľadu „postupne, pomaly a hlavne najprv od seba“ je založená aj naša filozofia sebestačnosti. Netrápte sa ak nemáte solárne panely na streche, ak neobhospodarujete celý statok, ak si nedokážete vypestovať vlastné potraviny. Dôležitý je postoj, že v miere, v akej je to len možné, sa snažím byť aspoň v niečom sebestačný a túto mieru postupne zyšujem. Tak ako to malé dieťa, ktoré postupnými krokmi je stále viac a viac nezávislejšie od svojich rodičov a okolia. Na festivale sme aj k tejto problematike pripravili zaujímavý interaktívny workshop Ako sa cez angažovanosť dopracovať k sebestačnosti. S osobnostnou koučkou Andreou Profantovou budeme hľadať motiváciu, silu a mieru angažovanosti potrebnú k sebestačnosti.

pexels-photo-127661

Chceme vás povzbudiť

Z nášho pohľadu „byť sebestačný“ znamená snahu o docielenie sebestačnosti. Napríklad tým, že si viem niečo ušiť z recyklovanej látky, alebo tým, že si nazbieram vlastné bylinky na zimu a nemusím kupovať čaje z obchodu, ktoré prešli x procesmi, kým sa objavili na pultoch, tak ako ich vidíme. Byť sebestačný preto nemusí byť radikálna zmena životného štýlu, ktorá sa nám tým zdá byť nedosiahnuteľný cieľ. Môže to byť len niekoľko krokov v dennom živote, ktoré vám dajú ochutnať pocit nezávislosti, pocit slobody a sebestačnosti. Tieto malé potešenia a malé ciele sú často silnejšou motiváciou a hybnou silou k úplnej sebestačnosti, ako frustrovaní radikalisti na samote u lesa, ktorí nezvládajú svoje sny naplniť. O tom, že malými krokmi sa dá tiež približovať k cieľu sú aj naše Permataky, ktoré vám priblížime v rámci programu festivalu. Vďaka vzájomnej pomoci sme dokázali postaviť kurníky, viacero záhonov, oporné kamenné múriky, ploty, vyčistiť nezvládnuteľnú divočinu na pár pozemkoch a spoločne sa posunúť aj povzbudiť na ceste k slobode a nezávislosti. Príďte na festival a zažite si skutočných ľudí, s reálnymi skúsenosťami. Tešíme sa na Vás.

Foto: pexels.com





Komentáre