Detaily, na ktorých záleží

Kvalita permakultúrneho dizajnu závisí hlavne od schopnosti pozrieť sa na pozemok ako na celok, teda ako na funkčný systém. Rovnako je ale potrebné rozumieť jednotlivým blokom, alebo častiam skladačky, z ktorých je tento sytém zostavený. A práve na porozumení týmto detailom a na ich správnej interpretácii stojí kvalita následnej realizácie. Ako sa k tomuto poznaniu dostať?


Permakultúra je založená na vedeckej metóde skúmania sveta, teda na overovaní hypotéz a ich následnom objektívnom vyhodnocovaní, porovnávaní systémov s rôznymi atribútmi, priznávaní si vlastných chýb i úspechov. Keďže po dvoch rokoch opúšťame dočasné unimobunky, je na čase zhodnotiť našu činnosť. Pri fotení som si uvedomil, že sme toho vôbec neurobili veľa, no všetko boli funkčné detaily.

Počiatočná situácia po príchode do unimobuniek (alebo „búdok“, ako ich všetci volajú) bola dosť zmätená. Zatekajúca strecha, šikmá podlaha, netušili sme, čo si môžeme na cudzom pozemku dovoliť a hlavne sme sami nevedeli, čo od toho miesta očakávame. Zvolili sme preto cestu riešenia akútnych problémov miesta a postupným rozširovaním zóny 1 o záhony v zákutiach, kde je to možné. Základné usporiadanie pozemku bolo už pred našim príchodom pomerne nelogické a neefektíne (napr. orientácia okien búdok na východ, nie na juh) a väčšinu z týchto premenných sme nedokázali ovplyvniť. Aj preto sme si vybrali cestu postupných zásahov a riešenia toho, čo horí.

A „horela“ hlavne voda :). Odkvapy zo strechy búdok boli zvedené pod búdky ležiace len na voľne položených paneloch. To bol jeden z dôvdov, prečo klesla jedna strana objektu a na strechce sa začali tvoriť kaluže, postupne presahujúce svojou výškou falce plechovej strechy. Takže vznikla sústava vyvýšených záhonov z recyklovaných tehál, starého práchnivého dreva, uležaného kompostu ktorý majitelia nestíhali spracovávať. Táto sústava záhonov a rýh slúžila ako „dažďová záhrada“, ktorá nám priniesla viac poznania, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Ale o tom a o ďalších veciach, ktoré sme sa naučili na lepení cudzej záhrady už v ďalšej kapitole.

Čo sme sa naučili

  • Systém na spracovanie šedej vody sa dá vyrobiť za 0 EUR. Stačilo 2,5m hadice zo skládky, jedna konzerva (hadica bola krátka :)) a mať rozvody z domu vyvedené zvlášť pre záchod.
  • Ryhy okolo týchto 4 záhonov plné organického materiálu (vetvy, slama, piliny, roztrhané bavlnené tričká) sa po daždi pri súčasnom vypustení pračky i vane nikdy nenaplnia, hoci 20cm pod povrchom stojí voda. Tá vsiakne do 72hodín podľa štandardov dažďových záhrad (kratšie ako je napr. reprodukčný cyklus komára).
  • Absorbčná schopnosť takéhoto systému plného organického materiálu sa vďaka hojnému počtu dážďoviek zvyšuje.
  • Záhony je dobré nechávať vždy zelené, teda pohodiť zeleným hnojením, kým do nich pôjde plodová zelenina. Rozhodne by v nich nemala rásť koreňová zelenina a špenát, ktoré hojne viažu do svojho tela dusičnany z pôdy.
  • Jedenie potravín zalievaných svojim odpadom donúti človeka zhodnotiť aký odpad produkuje. Štandardné eko prostriedky vystriedalo vlastné sodíkové mydlo, ktoré prednedávnom vystriedalo draselné mydlo. Sodík zasoľuje pôdu a spomaľuje činnosť húb, draslík je jeden zo základných makronutrientov rastlín.
  • Šedá voda obsahuje kal, ktorý zachytáva organický uhlíkatý materiál umiestnený k výtoku. Táto časť je prekrytá betónovou dlaždicou, takže nie je vizuálne rušivá. Nie je ani aromaticky nepríjemná, pokiaľ je toto malé množstvo organického materiálu vymenené 3-4 krát do roka. Použitý materiál primiešavame s ďalšou slamou do kompostu.

  • Ryhy rozdeľujúce a vsakujúce šedú vodu sú plné života. Berieme to ako známku dobrej voľby umývacích a pracích prostriedkov.

  •  Staré pneumatiky a starý kvetináč môžu vytvoriť praktickú a pohodlnú skrýšu pre plynovú bombu. Ako je vidieť, aj tu si pavúk našiel svoj biotop.

  • Umiestnenie bylinkovej špirály do stredu dvora sa môže stať nepraktické, no stalo sa z nej príjemné pracovné posedenie, napr. aj na prácu so sadenicami.
  • Hlboké a úzke jazierko pri bylinkovej špirále rozhodne nie je vhodné do záhrady s deťmi a môže skončiť prikryté starým kolesom ako v našom prípade.

  • Malé intenzívne systémy v zóne 1 sú opodstanené. Na obrázku nevidíme len zeleninovú záhradku formou vyvýšených záhonov. Vidíme aj pôdotvorbu, zachytávanie a vsakovanie dažďovej vody, prácu s prebytkom slnka, stohovanie, recykláciu a momentálne i miesto na večerný oddych. Každý prvok v permakultúrnom dizajne by mal plniť viacero funkcií.
  • Stačí malý pohyb so sudom a jemné naklonenie na správnu stranu a z problému sa stáva riešenie. Namiesto podmývania stavby zavlažovanie záhrady.
  • Tehly z posledných desaťročí vydržia v zemi bez náteru menej ako sa zdá, takže sa neoplatí zháňať ich kvôli stavbe záhonu. Na druhú stranu, stavba záhonu je rozhodne lepšie využitie tehál ako ich odvoz na skládku. Staré tehly paradoxne vydržia takmer všetko, no ich použitie na záhony sa môže zdať plytvaním.
  • Kameňom lemované záhony slúžia často ako miesto vyhrievania jaštericiam, takže aj ich akumulačná schopnosť je väčšia ako akumulačná schopnosť tehál.
  • Vždyzelené rastliny (na obrázku smrek a brečtan po majiteľoch) nepatria na oslnené strany budov, zabraňujú totiž solárnemu ohrevu stavby v zimných mesiacoch.

  • Zber a vsakovanie dažďovej vody nie je jadrová fyzika. Základné pravidlá – nevsakovať pod základy a ak sa voda vsakuje viac ako 72 hodín, treba systém zväčšiť. A samozrejme sudy je potrebné na zimu vyliať a otočiť.

  • Minikiwi sa derie zo zajatia, škoda že sa už nedočkáme plodov. Minikiwi je príkladom rastlín, ktoré patria na oslnené strany budov v kontraste voči smreku, ktorý tam rozhodne nepatrí.

  • Cestičky zamulčované starým bavlneným oblečením a slamou. Občas liaheň pre slimáky, ale tiež plné dažďoviek. To množstvo benefitov stojí za nočné vychádzky s baterkou. Kto v noci nezbieral slimákov, pravdepodobne ani nevidiel páriace rituály dážďoviek. Ešte že sa to odohráva po 22:00.
  • Fazuľové teepee sa môže stať príjemným centrom záhradky (tento rok ešte bez fazulí).
  • Na záhone vľavo dole je vidieť vplyv cudzích psov na kvalitu výsevu.
  • V strede na zemiakoch vidieť kvalitný mulč vytvorený sliepkami – je rozsekaný na malé časti, polospracovaný, prihnojený. Slimáky ho veľmi nemusia, rýchlo sa zapracuje do pôdy a podporuje absorbciu.

  • Osvedčená kombinácia cesnaku s jahodami.

  • Pomocníci platení v naturáliách a pracujúci s radosťou. Pomáhajú nám s likvidáciou škodcou i burín, prípravou kompostu, výrobou hnojiva a niektorí i dodávajú kalórie vo forme výborných vajec. Ázijský kamarát Hubert v pozadí nám kalórie nedodá :).
  • Plošné kompostovanie pomocou sliepok má veľký potenciál. Okrem zjednodušenia kompostovacieho procesu priťahuje rozkladajúci materiál ďalšie dažďovky, ktoré prinášajú prácu sliepkam i prasaťu priamo do výbehu a po úspešnom love im prinášajú kvalitné proteíny zdarma.
  • Podstieľka do výbehu z uhlíkatého materiálu je veľmu dôležitá. Je to zdroj kvalitného mulču a je súčasťou pôdotvorby namiesto pôdnej deštrukcie vo výbehu. Práve podstieľka umožňuje využiť sliepky v rotačnom systéme pestovania ako prípravu na sadenie 1. trate (uhorky, cukety, tekvice atď.).
  • Prasa si vždy nájde svoj kúsok blata bez slamy, v ktorom sa môže vyváľať.

  • Aj okná môžu plniť viacero funkcií. Police na sadenice slúžiace ako zalievacie misy, na obrázku i ako stojan na smrekový sirup.

  • I kôl v plote sa môže tešiť zo zelene. V tomto prípade i z červene.
  • Odpad je len zdroj, ktorý momentálne nevieme využiť. Pletivo na obrázku je vyhodený „obal“ z palety obkladového kameňa.

  • Vytvoriť funkčnú treláž na pokrytie južnej strany budovy opadavými popínavkami (v tomto prípade vínom) môže byť zábava. Náročnejšie je čakanie, kým víno dorastie požadovaných rozmerov.
  • Čerstvý agát pri vysychaní pomerne dosť pracuje a i hrúbky na obrázku majú dostatočnú silu, aby trhali 10cm vruty z hranolov.

  • I nepotrebné a nefunkčné veci dennej potreby sa môžu stať funkčnou súčasťou záhrady.

Táto záhrada nám pripravila množstvo radosti i bez väčších zásahov a s minimálnymi finančnými vstupmi (semená, náradie). Keď prší, tešíme sa, že sa plnia sudy, že sa plnia vsakovacie ryhy namiesto strachu, či klesnú „búdky“ o milimeter alebo o dva. Keď nestihneme dojesť jedlo, tešíme sa, že rošírime stravovacie spektrum našim pracovníkom namiesto výčitiek pri sypaní do koša. Keď na záhone vyrastie púpava, užijeme si kvety a zase rozširujeme nutričné spektrum pracovníkov namiesto nadávania na plevel a vyťahovania glyfosátu. Keď musím večer s baterkou na slimáky, otvorím si pivo, užijem si prechádzku po vlhkom vzduchu a pozorovanie nočného chovania hmyzu. A zase pridávam proteiny pracovníkom. Problém je riešenie.

Keď pominieme absenciu dizajnu tejto záhrady, môžem spokojne povedať, že vznikla ako dôsledok uplatňovania permakultúry v živote. Permakultúra je cesta, akou sa pre každého primeranými krokmi dostať k trvalo udržateľnému životu. Som vďačný za tento krok.





Komentáre