Financie, kapitál, zdroje a permakultúra

Pohľad niektorých fanúšikov permakultúry na peniaze je negatívny. Sú naozaj zlé? Alebo ešte stále nevieme ako s nimi nakladať? Každý by chcel na pozemku veľké jazierko, ale kde naň zarobiť, keď nechceme byť otrokmi systému? A sú peniaze ten jediný kapitál, ktorý máme k dispozícii? Kapitálu existuje mnoho druhov a chtiac-nechtiac s ním pracujeme neustále. Má zmysel sa mu vyhýbať?


Rola kapitálu

V prvom rade chcem pripomenúť, že permakultúrny dizajn stavia na objektívnom pozorovaní súčasného stavu, bez ktorého je akýkoľvek dizajn plávajúci na vode (resp. na papieri) a bez pevných základov. Pokiaľ navrhnem na pozemku prírodné jazierko bez fólie bez toho, aby som si overil hydrologické pomery a zloženie podložia, tak hoci je samotné jazierko bez fólie výborný nápad, s veľkou pravdepodobnosťou to bude len prázdna jama v zemi.

Pokiaľ sa bavíme o kapitále, musíme si v prvom rade uvedomiť podmienky, v ktorých sa nachádzame dnes. Teda nie len akýsi ideálny stav, v ktorom pre niekoho neexistujú peniaze, pre niekoho neexistujú centrálne inštitúcie ktoré ich vyrábajú, pre niekoho neexistujú dane, niekto vidí budúcnosť v elektronických menách, niekto v lokálnych menách, niekto v bartri a LETS systéme. Či chceme alebo nie, popri rôznych paralelných alternatívnych platobných systémoch (ktoré je samozrejme veľmi dobré používať, testovať, rozvíjať a snažiť sa o ich akceptovanie ako plnohodnotnej alternatíve voči peniazom) je pre nás stále najpoužiteľnejším a najuniverzálnejším obeživom kapitál vo forme peňazí. Ešte raz to skúsim napísať ináč – netvrdím, že všetko je tak ako by malo byť, ostatne väčšina z nás si uvedomuje nedostatky monetárneho systému, neefektívne využívanie daní a pod. Ale pokiaľ sa chceme posunúť o krok ďalej v akceptovaní permakultúry ako relevantného nástroja a spôsobu života dosiahnuteľného aj pre väčšinového človeka, nie len ľudí, ktorí sú sytémom unavení a rezignovali naň, musíme začať debatu o kapitále, o finančnej udržateľnosti našich projektov a o tom, akým spôsobom použiť kapitál ako zdroj, rovnako ako ním sú prírodné zdroje, s ktorými pri dizajnovaní pracujeme.

Finančné predsudky v permakultúre

Skôr, ako sa začneme hlbšie venovať kapitálu, je dôležité objasniť si niektoré predsudky, ktoré občas kolujú v permakultúrnych kruhoch a o to viac medzi vonkajšími pozorovateľmi, ktorí zachytili len povrchovú informáciu z médií.

  • Permakultúra znamená život bez peňazí. Nie, permakultúra je o pozitívnom dopade na planétu a ľudí, namiesto ich drancovania. Áno, peniaze s tým často súvisia ale ani jedno ani druhé z ich prítomnosti nevyplýva. Etický biznis je koncept, ktorý nezávisle od permakultúry rozvíja viacero iniciatív a ktorý je v tomto smere pre nás veľmi silným nástrojom. Zjednodušenie ide o “živenie sa pomáhaním”. Z pohľadu permakultúry je samozrejmou podmienkou naplnenie etických princípov – starostlivosť o Zem, starostlivosť o ľudí a spravodlivé podiely / limity spotreby. Ako sa tieto etické princíy dajú aplikovať v rôznych sférach etického podnikania si prejdeme neskôr.
  • Permakultúra je drahá, všetky tie jazierka a prírodné materiály stoja veľa peňazí. Keď je človek netrpezlivý, môže si nechať vybágrovať jazierko, čo niečo stojí. Rovnako môže použiť biologické zdroje (svaly seba, svojich priateľov a rôznych dobrovoľníkov) a bude túto činnosť vykonávať omnoho dlhšie. Čiže čas strávený v zamestnaní zarábaním peňazí zamení za niekoľkonásobne dlhší čas pri práci na svojom. Výsledok bude v materiálnej rovine rovnaký, no výsledok ručnej práce v sociálnej oblasti bude niekoľkonásobne prevyšovať vybágrované jazierko. V permakultúre na väčšinu otázok neexistuje jednoznačné odpoveď. Vždy je to niečo za niečo a závisí na prioritách každého z nás, ktorú možnosť uprednostníme. Ak sme netrpezliví, tak prirodzene, bude nás to stáť viac peňazí.
    Podobné je to napr. pri stavbách z prírodných materiálov. Je na voľbe samotného majiteľa, či stavbe venuje čas, čím ušetrí značné množstvo financií voči konvenčným stavbám a získa tým množstvo kontaktov a skúseností, alebo sa ponáhľa a nechá si stavbu postaviť za peniaze (ktoré v konečnom dôsledku zas len kompenzujú čas a skúsenosti staviteľa).
  • Permakultúra je o odtrhnutí sa od systému. Nie, permakultúra je o zmene systému k lepšej a udržateľnej forme, o skúmaní a hľadaní funkčných alternatív, ktoré môžu fungovať súbežne. Áno, permakultúra je často nástrojom ľudí na odtrhnutie sa od systému, no nie je to jej hlavnou náplňou. Je to podobné ako sémantický rozdiel medzi slovom sebestačnosť a bezpečnosť. Potravinová sebestačnosť ako absolútny pojem je v dnešnej dobe utópiou, no čo najvyššia miera potravinovej sebestačnosti jedincov má priamy dopad na ich potravinovú bezpečnosť, na potravinovú bezpečnosť komunity, bioregiónu, i systémových celkov. No stále zostávame na viac či menej úrovniach prepojení so systémom. Toto uvedomenie je dôležité pre objektívne posúdenie súčasného stavu.

Osem foriem kapitálu

Ako z textu vyššie vyplýva, financie sú dôležitým zdrojom, s ktorým musíme počítať a či chceme alebo nie, musíme sa s ním učiť pracovať. A to myslím priamo v permakultúrnych projektoch, aby sme nemuseli žiť v schizofrénii niektorých zamestnaní a mohli žiť permakultúru stále priamejšie. Hoci to tak z úvodu venovaného hlavne financiám môže vyznievať, nie sú ani zďaleka jedinou formou kapitálu. Pekne to popisuje koncept Osem druhov kapitálu. Ako je vidieť na obrázku nižšie, za kapitál môžeme považovať mnoho vecí, ktoré často vnímame podprahovo.

8foriemkapitalu

Čo z obrázku vyplýva? V prvom rade to, že aj človek bez peňazí môže oplývať veľkým množstvom kapitálu.

Ďalším dôležitým uvedomením je, že väčšina týchto kapitálov je vzájomne zameniteľných. Použijem ešte raz vyššie zmienený príklad tvorby jazierka. Pokiaľ človek disponuje financiami, môže si nechať celé jazierko vytvoriť profesionálmi. Pokiaľ ich nemá, môže využiť svoj sociálny kapitál (kamarátov), živý kapitál (že má funkčné ruky), kultúrny kapitál (že sme jeden z národov zvyknutých na fyzickú prácu), hmotný kapitál (že má doma niekoľko rýľov a krompáčov) a v neposlednej aj duchovný kapitál (keďže na takéto rozhodnutie je potrebná silná morálka) a začať kopať. Ako výsledok získa nie len vytvorenú jamu, ale posilnenie sociálneho kapitálu (upevnenie väzieb), duchovného kapitálu (hlavne ak sa projekt podaril) a hlavne kapitálu skúsenosti a intelektuálneho kapitálu (keďže si pravdepodobne naštudoval, aký tvar má mať jazierko, kde ho umiestniť atď). Keď sa ale posunieme o krok ďalej uvidíme, prečo sú práve financie tak zdôrazňované a prečo na ne nesmieme zabúdať. Keď máme vykopanú jamu a s využitím sociálneho kapitálu zoženieme staré koberce namiesto geotextílie, je na rade jazierková fólia. Tú si väčšinou za dobrú radu alebo kamarátsky prístup nekúpime. Tým nechcem povedať, že by som nevedel o rôznych bizarných daroch kvôli tomu, že výrobca nejakého materiálu chcel podporiť dobrú myšlienku, no nie je to niečo, čo by sa dalo použiť plošne.

Ďalej si treba uvedomiť, že pre udržateľný projekt by sme sa mali zaoberať všetkými formami kapitálu. Mnoho dobre financovaných projektov kolabuje v sociálnej oblasti, rovnako ako mnoho krásnych projektov skončilo na financovaní. Samozrejme, niekto je viac “doma” v sociálnej oblasti a práci s ľuďmi, niekto dokáže lepšie pracovať s číslami, niekto má svoj potenciál v hlbokom duchovnom základe. To je nedieľna súčasť spoločenskej biodervzity, no je dôležité nepodceniť aspekty, v ktorých “nie sme doma”.

Prejdime si teda podrobnejšie jednotlivé druhy kapitálu.

  • Intelektuálny kapitál. Toto sú vedomosti, ktoré získavame štúdiom – knihami, diskusiami, vzdelaním. Podobne ako finančný kapitál je možné aj intelektuálny kapitál ľahko pokriviť a vyzdvihnúť kvantitu zapamätaných informácií na úkor schopnosti ich použiť. Informácia bez akcieschopnosti je zbytočná.
  • Duchovný kapitál. Na jednej strane je duchovný kapitál to, čo nám pomáha pochopiť vzájomné prepojenia všetkých živých vecí a zároveň je to často to, čo nám ukazuje ideál, ku ktorému sa snažíme priblížiť. Z môjho pohľadu sem patrí aj motivácia, schopnosť sebakontroly a sebarozvoja.
  • Sociálny kapitál. Sem patria známosti, vplyv aj spoločenské postavenie. Tieto veci sú často v spoločnosti vnímané negatívne, pretože podobne ako financie je veľmi ľahké ich zneužiť. V tomto príklade ale predpokladáme, že každý kto číta tento článok si je vedomý permakultúrnej etiky a snaží sa ňou riadiť.
  • Hmotný kapitál. To sú všetky hmotné neživé objekty, ktorými disponujeme – drevo, kameň, náradie, auto, dom…
  • Finančný kapitál. Peniaze, meny, vklady, inestície. Už sme ho spomínali v dobrom i v zlom. Financie sú tým najsilnejším nástrojom na potláčanie slobody, ale tak isto najsilnejší nástroj oslobodenia.
  • Živý kapitál. Prvotným živým kapitálom je naše telo a jeho svaly, ktoré nám umožňujú realizovať viac či menej náročné úkony. Rovnako sem patria živé bytosti, ktoré nám pomáhajú realizovať projekty – hospodárske zvieratá, rastliny a v neposlednom rade pôda.
  • Kultúrny kapitál. Hoci tento kapitál je často popísaný ináč, v našich končinách sú najväčším zdrojom kultúrneho kapitálu vlastnosti a zvyky, ktoré sú zdedené z histórie. Jedna pravdepodobne z mála pozitívnych vlastností socializmu, ktorý je badať vo viacerých postsocialistických krajinách, je zvyklosť ľudí robiť a opravovať si vlastné veci, čo v západných krajinách vôbec  nie je samozrejmosťou. Rovnako tradíca záhradkárčenia je silným kapitálom, ktorým disponujeme a máme výhodu oproti krajinám, ktoré začínajú “na zelenej lúke”.
  • Kapitál skúsenosti. Asi to poznáte z pracovného života. Keď pracujete v nejakom odbore 10 rokov, dokážete robiť veci efektívnejšie, rýchlejšie, lepšie, krajšie. Keď chcete postaviť slamený dom, pravdepodobne ho dokážete postaviť rýchlejšie, lacnejšie a lepšie, pokiaľ ste brigádovali na 3 slamených stavbách predtým.

Zhodnotenie zdrojov

Vymenovali sme si osem druhov kapitálu, ale čo s nimi? V permakultúrnom dizajne existuje jednoduchý a prehľadný nástroj, ktorý nám pomôže prehľadne si usporiadať to, akým kapitálom disponujeme – zhodnotenie zdrojov. Je dôležitou súčasťou permakultúrneho projektu, či už ide o súkromný pozemok, farmu alebo o nehmotnejší etický biznis. Spísanie zdrojov podľa kategórií je efektívnym spôsobom, ako získať prehľad o svojich možnostich realizácie, o tom ako ušetriť financie a ako projekt navrhnúť udržateľne.

resource-audit

Ako je vidieť, osem druhov kapitálu je v tejto schéme zredukovanýh na päť častí, keďže ľudské zdroje zahŕňajú analýzu intelektuálnu, duchovnú i skúsenosti. Podobne v sociálnej časti je zahrnutý aj kapitál kultúrny.

Čo s tým? V prvom rade uvedomenie, ako na tom v rámci kapitálu som. Ďalej možnosť pokračovať v dizajne projektu s prehľadom svojich možností po ruke. Inšpirácie, akým smerom sa v rámci permakultúrnej obživy vydať, ako začať dizajn vlastného podniku, alebo ako zhodnotiť svoju pozíciu z iných pohľadov ako z pohľadu kapitálu si prejdeme inokedy. Návrhy na témy ktoré by vás z oblasti dizajnu vlastného podniku zaujímali nám môžete nechať na našej facebookovej stránke.

Záver

Financie sú len jednou z foriem kapitálu, hoci systém sa nás snaží presvedčiť o opaku. Sú ale nesmierne dôležité pre každý úspešný a udržateľný projekt, hoci idealisti sa nás snažia presvedčiť o opaku.

Z pohľadu realizácie permakultúrneho dizajnu vždy pracujeme so zdrojmi, ktorými zhmotňujeme predstavu nakreslenú na papieri do reality. Preto má veľký význam pochopenie zdrojov ako rôznych foriem kapitálu, pochopenie toho, že väčšina z nich je nahraditeľná kombináciou viacerých iných zdrojov a že pre udržateľné projekty je potrebné rozvíjať čo najviac druhov zdrojov a kapitálu. Peniaze bez kultúry kazia charakter, nadšenie bez skúseností môže byť odrádzajúce, vedomosti bez prostriedkov na realizáciu nevedú k ničomu.

A prečo je nutné používať viac foriem kapitálu pre udržateľný projekt? Z rovnakého dôvodu, prečo je dobré uplatňovať Mollisonovo pravidlo “každá funkcia je zabezpečená viacerými prvkami” v každej oblasti návrhu i vlastného života – STABILITA. Pokiaľ zlyhá jeden zdroj kapitálu, stále ostanú ďalšie, ktoré udržia projekt nad vodou.





Komentáre