Kto pripravuje pre vás festival Permakultúra v meste?

Tak ako každý rok festivalu Permakultúra v meste, aj tento ročník pripravuje skupina dobrovoľníkov a nadšencov permakultúry. Prečo? Aby sme mali možnosť sa spolu stretnúť, spoznať sa, podiskutovať o zásadných aj ľahších témach v spojitosti s permakultúrou a v neposlednom rade, mohli šíriť myšlienku permakultúry ďalej. Zorganizovať celoslovenský festival permakultúry, nie je vôbec jednoduché. Na jeho príprave sa podieľame celé mesiace. Napokon, dočítať sa o tom môžete v publikovanom článku – Ako vzniká festival.


Aby ste nás ale už teraz pred festivalom spoznali, nás organizátorov, dobrovoľníkov, nadšencov permakultúry, ponúkame vám predstavenie nášho tímu. Zoznámte sa s nami a zároveň s témou tohto ročníka Festivalu permakultúra v meste – Pôda. Čo si o nej myslíme?

Začneme pekne od vrchu – šéfka:

PatriciaPatricia Černáková – spoluautorka festivalu Permakultúra v meste

Permakulture sa venujem už 22 rokov, od jej počiatkov na Slovensku, je to moja práca, moja záľuba, môj každodenný život. Festival je mojím “dieťatkom” a snažím sa ho zatiaľ vychovávať tak, aby raz mohol žiť bez mojej pomoci. Nateraz je mojou najväčšou starosťou stihnúť  aspoň chvíľu stráviť v rozhovore s návštevníkmi, z ktorých veľká väčšina sú súčasne moji priatelia. Festival mi dáva možnosť ich stretnúť, vrúcne objať a dozvedieť sa čo je nové, nie len “Likenúť”  ich život na sociálnej sieti.

Pôda je pre mňa Div vo vesmíre, kde akoby neviditeľne a náhodou vzniká z neživej hmoty štruktúra nesúca na sebe bremeno celého pozemského života. Inak povedané, je to pre mňa prienik medzi mŕtvou kamennou hmotou a v podstate prázdnym priestorom vzduchu, kde často len na pár centimetroch sa odohráva celý Zázrak suchozemského života na Zemi.

MartinMartin Pavlovský – spoluautor festivalu Permakultúra v meste

Absolvent úplného permakultúrneho kurzu v Brdárke v 2011tom. Od vtedy sa venujem triezvemu premýšľaniu a zjednodušovaniu fungovania, za pomoci pk princípov. Na vlastnom pozemku prichádzam o romantické predstavy o sebestačnosti a ľudskom zvládnutí skultúrnenia hrudy zeme.

Pôda je pre mňa majetok, o ktorý je potrebné citlivo sa starať. Poskytuje priestor na žitie nás všetkých, ľudí, zvierat aj rastlín. Obsahuje cennosti, časti z ktorých sa dá postaviť dom, vytvoriť keramiku, použiť kamene na múriky, vypestovať v úrodnej pôde zdravé potraviny,… zisťujem, aké ťažké je zúrodniť zdevastovanú pôdu, aké rozdielne sú nároky pre konkrétne druhy stromov, kríkov, rastlín. ako vybrať vhodný materiál pre omietky, ako upraviť terén, aby tam voda ostala, prípadne, aby bezpečne sa presunula inam. Teda každým dňom som v kontakte s ňou, matičkou zemou našou.

JozefJozef Fekiač – hlava organizácie Permakultúra SK

Som permakultúrny dizajnér a predseda organizácie Permakultúra SK, venujem sa dizajnu pozemkov, workshopom a v poslednej dobe i vzdelávaniu. Pri tvorbe festivalu som od jeho druhého ročníka v úzadí ako jeden z ľudí zodpovedných za to, že sa o festivale a jeho náplni včas dozviete. Doteraz ste ma mohli vidieť na festivale za počítačom odklikávať prezentácie, tento rok budem mať na starosti konvergenciu.

Pôda je pre mňa rozhranie medzi litosférou a biosférou – produktívna hrana, o ktorej sa hovorí v permakultúrnych princípoch. Je to miesto, kde “je najviac zábavy” – najväčšia diverzita i najväčšia kvantita života. Zároveň je to filter, ktorý čistí všetky naše chemické omyly. Ale hlavne je to živý priestor, ktorý nám dáva život a s ktorým splynieme, aby sieť života mohla pokračovať.

MiskaMichaela Bartiková – už druhý rok má na starosti „starosti“ s miestom, teda priestorom pre festival

Profesne sa venujem ochrane prírody – ornitológií na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK a v mimovládnej organizácii BROZ. K festivalu Permakulúra v meste som sa už ako súčasť organizačného tímu dostala v roku 2014 – vďaka účasti na komunitnom plánovaní a kurzu Úvod do permakultúry v roku 2014 vo Vodárenskej komunitnej záhrade v Bratislave, pod vedením Patricie Černákovej. Festival som tak mala možnosť spoznať aj z inej stránky, nie len ako návštevník, ale ako “spolutvorca” podujatia – obdobie príprav v minulom aj v tomto roku mi dalo niekoľko cenných skúsenosti – od zlepšenia organizačných zručností, práce v tíme, zaujímavých kontaktov na ľudí, ktorí sa venujú permakultúre v rôznych oblastiach. Počas príprav tohto ročníka sa mi podarilo prepojiť aj zveľaďovanie komunitnej záhrady, ktorej rozvoju sa venujem už 3. rok, s nefinančnou podporou festivalu formou barteru za prácu na záhradnom skleníku, keďže sa nachádza v tesnej blízosti Vodárenského múzea – priestoru, kde sa festival uskutoční. Ak chcete pomôcť s festivalom aj vy – viac informácií v FB evente.

Pôda? Veľmi sa mi páči výrok indickej vedkyne a aktivistky Vandany Shivy: “My sami sme pôda – všetko, čo spôsobujeme pôde, spôsobujeme aj sami sebe”. A keďže som sa počas štúdia venovala aj evolučnej biológii, využijem týchto pár riadkov ešte na osvetu ohľadom málo známej práce Charlesa Darwina v oblasti pedológie – rok pred smrťou publikoval rozsiahlu prácu o významných zástupcoch pedofauny, opísal už v tom období význam dážďoviek pre tvorbu ornice a ich úlohu v pôdnom ekosystéme. Pôda je veľmi komplexná živá bytosť a každá jej zložka má nenahraditeľný význam.

Zuzka RuskovaZuzana Rusková – na festivale sa už druhý rok stará o vaše napapané brušká a všetky veci s tým súvisiace

Som záhradný architekt, učiaci sa permakultúrny dizajnér, večný študent. Kurz permakultúry som absolvovala na Brdárke v roku 2013. Na tohtoročnom festivale mám na starosti vaše žalúdky, program pre deti, diskusiu resp. workshop o komunitných záhradách, a iné.

Pôdy sa odjakživa rada dotýkam. Pôda je život.

Janka SekerkovaJana Sekerková – spoluroganizátor

K permakultúre som sa dostala asi pred rokom, čiže ešte len spoznávam všetky aspekty, rozmery či využitia tohto zaujímavého a s prírodou spätého systému. Zatiaľ čo festivalu som sa minulého roku zúčastnila ako návštevník, tento rok mám možnosť napomáhať jeho organizácii. 

Pri slove pôda mi príde na um viacero asociácií. Spája sa mi s vizualizáciou domova. Rovnako je to jedna zo základných zložiek života človeka na tejto Zemi. Zároveň si predstavím príjemný pocit plynúci z dotyku s kvalitnou pôdou. Pôda je nevyhnutnou súčasťou prírody, ktorá dáva život mnohým rastlinám a živočíchom, pričom plní neskutočne veľa dôležitých funkcií, ktoré si na prvý pohľad ani neuvedomujeme.

Zuzka MatusovaZuzana Matúšová Girgošková – jej rukami prechádza promo, komunikácia s vami, aj s médiámi

Som novinárka píšuca o permakultúre od môjho ozajstného spoznania sa s ňou pred troma rokmi na Novom Zélande, kde som spolu s rodinou dobrovoľníčila na permakultúrnych farmách. Po príchode domov, som nadšená z jej princípov a efektivity, spojila sily s Patriciou Černakovou a spolu sme dostali pojem permakultúry do rôznych médií a zároveň do môjho osobného života, a to vybudovaním vlastnej permakultúrnej záhrady. U Paťky som absolvovala aj Úplný kurz permakultúrneho dizajnu na Brdárke. Mojou snahou je permakultúru žiť a byť iným jednoducho len príkladom.

Pôda je relax a očista. Je to energetický nabíjač, čistič hlavy a zdroj veľkej radosti. Je zdrojom zdravia, chute a vôni.

VasekVáclav Petráš – spoluorganizátor

Vďaka Masarykovej univerzite v Brne a oboru Envirnmentálne štúdia som sa začal celou svojou mysľou a dušou ponárať do riešení súčasnej svetovej situácie. Jaroslav Svoboda so svojím kurzom “Dizajn jedlého lesa” mi ukázal, že Permakultúra je jedna z celostných ciest. Od vtedy som prečítal veľa kníh, navštívil viacero prednášok, vysadil zopár semienok a kríkov a tiež sa zúčastnil troch slovenských konvergencií. Jednej anglickej a na celosvetovej som pomáhal ako dobrovoľník (IPC 2015 London). 

Čím viac toho o pôde viem, tým viac nechápem súčasné poľnohospodárstvo a lesníctvo. Pýšime sa vedou, výskumom a tým, že sme najvyspelejšia civilizácia, a pritom si ani pod nohy nevidíme. Keby sme videli, tak nájdeme najcennejšie bohatstvo tejto Zeme v zdravej, živej a úrodnej pôde, ktorá by sa stala symbolom správneho pokroku.

Janka KonarikovaJanka Konáriková – spoluorganizátor

PDC kurz som absolvovala v roku 2014 v Zaježovej u Čestmíra a Marianky Holušovcov. K Permakultúre SK som sa pridala na začiatku roka 2015. Permakultúra a jej etika je pre mňa životná filozofia.

Pôda je pre mňa voňavá hmota, ktorá sa stará o všetko živé a napokon sa postará aj o všetko mŕtve.

PetoPeter Mošať – spoluorganizátor

PDC som si urobil toto leto online (www.openpermaculture.com) po tom, čo som sa s permakultúrou zoznámil koncom minulého roku . Vtedy ma zaujala natoľko, že som sa stal aj aktívnym členom organizácie PK SK a aj vlastný pozemok upravujem na základe princípov permakultúry.

Pôdu vnímam ako základ všetkého. Vzniká a aj zaniká tam život. Vždy tam je dostatočne rušno a pomáha nám obstarávať si potravu. V záhradách sme s ňou neustále v kontakte a pôsobí veľmi príjemne až upokojujúco. Ľahko sa s ňou pracuje a je príjemne tvárna v prípade potreby. Keď sa s ňou správne zaobchádza, môže prinášať oveľa viac úžitku ako keď iba niekde “leží”.

Lukáš Steskál – spoluorganizátor

Vyučený v odbore “Operátor Ekotechnologických Zariadení” na chemickom učilišti. Nadšenec permakultúry, trvalo udržateľného hospodárstva a ekologického poľnohospodárstva. Zaoberám sa najmä Akvapóniou – technológiou, ktorá kombinuje chov rýb a pestovanie rastlín, ako aj možnosťou jej uplatnenia a prevádzkovania v našich klimatických podmienkach. 

Pôda je základ života na Zemi, kde tvorí ideálne s vodou jej povrch. Žijú v nej nespočetné množstvá živočíchov, rastlín a prebiehajú procesy, ktoré napomáhajú celkovej regenerácii planéty. Na to aby si mohla plniť svoju funkciu, je potrebné aby ľudstvo malo čo najlepšie vedomie o tom čo jej pomáha a čo ju naopak ničí. Je potrebné čo najskôr si začať uvedomovať dôležitosť života v pôde, ktorý je podmienkou pre život na Zemi a začať podnikať kroky, ktoré vedú k jej uzdraveniu a obnove namiesto devastácie a trvalého poškodenia.

kurthyAlexander Kürthy – už druhý rok sa na festivale stará o nováčikov v permakultúre

Pochádzam zo Žitného ostrova, vyrastal som v Bratislave a študoval som v Košiciach. Som veterinár, no zaoberám sa výskumom divožijúcich zvierat v ich prirodzenom prostredí. Počas práce pre Chránenú krajinnú oblasť Záhorie, som si doplnil vzdelanie o počítače – Linux, GIS, relačné databázy a tvorba www stránok. Programujem napríklad databázu http://aves.vtaky.sk . Špecializoval som sa na výskum lesných druhov vtákov, ďateľov a sov, pričom využívam zvukové prejavy zvierat. Som propagátorom akustického monitoringu. Od roku 2010 som začal študovať Permakultúru. Dlho som hľadaľ takýto nástroj na súbežnú ochranu človeka i prírody. V roku 2013 som získal certifikát permakultúrneho dizajnéra. Aktívne sa zúčastňujem činnosti organizácie Permakultúra CS na Slovensku.V súčastnosti stále pracujem aj pre Štátnu ochranu prírody v oblasti databáz (KIMS,ISTB,BIOREGIO), poskytujem služby vo výskume divej prírody (akustický monitoring, volanie divočiny na permakultúrnom pozemku) a vytváram aj permakultúrne vzdelávacie produkty (osobná korešpondenčná asistencia, www.e-svet.biz).

Pôda je na život najbohatší element, jej stav je indikátor toho, či sme trvaloudržateľní. Trvalosť neexistustuje bez toho, aby sme neustále budovali a obohacovali pôdu. Permakultúrnym dizajnom vytvárame trvaloudržateľné systémy tak, že ich napojíme na živé systémy, ktoré získavajú energiu zo slnka, a .. dva kľúčové fakty: zvyšujú biodiverzitu a zvyšujú úrodnosť pôdy. Presne ako to vidíme v prírodných systémoch – vytvárajú pôdy, nadbytok ukladajú do bohatosti života a úrodnosti pôdy. Našim vzorom sú tie prírodné ekosystémy, ktoré sú úspešné v pôdotvorbe (plytké moria, mokrade, lesy a prírodné trávne porasty).

zuzkagajdosovaZuzana Gajdošová – spoluorganizátor

Vášnivý turista a knihomoľ. Už takmer 20 rokov pôsobím vo sfére biznisu medzinárodných spoločností. Z toho 10 rokov vo sfére manažmentu rozvoja ľudí a organizácii. Raz za pár rokov mám nutkanie, že musím začať niečo úplne iné a “zresetovať” hlavu. Každý to robí nejako. Niekto resetuje po svojom každý piatok a ja som začala jeden piatok kurzom pletenia prútených košov, nasledoval úvodný kurz do permakultúry a o pár mesiacov úplný kurz permakltúrneho dizajnu. Odvtedy mám ešte menej času, ako kedykoľvek počas tých 20 rokov, o niekoľko desiatok kníh viac ako pred rokom a baví ma to stále viac.

Na pôdu sa pozerám z dvoch pohľadov. Jeden, ten hlavný, predstavuje život. Ak ste videli film Marťan, viete o čom hovorím. A tiež viete aj to, z čoho si hlavný predstaviteľ tú pôdu vytvoril 😉 Ten druhý pohľad v spojení s biznisom, by som popísala asi nasledovne: Akoby pôda predstavovala základné hodnoty, bez ktorých ľudia a procesy, aspoň podľa môjho názoru, nikdy nebudú dlhodobo fungovať. Cieľom by nemal byť krátkodobý vysoký výnos, ale dlhodobý udržateľný rozvoj. Ak zničíme pôdu, zničíme základné hodnoty, pevný základy pod nohami a skôr či neskôr, aj samotný život. Či už firiem alebo celých spoločenstiev.





Komentáre