Kvalita zeleniny, rybieho mäsa a ich „welfare*“ v akvaponických systémoch

Akvapónia je technológia produkcie potravín, ktorá kombinuje akvakultúru a hydroponické pestovanie rastlín. Jej produkty tvoria prevažne ryby a zelenina. Vieme, že akvaponické systémy môžu v určitých klimatických podmienkach spĺňať niektoré aspekty trvalej udržateľnosti (1). Je založená na napodobňovaní prirodzených systémov v prírode a tak isto vylučuje použitie priemyselných hnojív. Predstavuje teda určitú formu ekologickej produkcie potravín.


V súčasnej dobe sa v spoločnosti čoraz viac hovorí o nedostatočnej kvalite potravín spôsobenej ich dovozom, ako aj o záťaži na životné prostredie vyplývajúcej zo samotnej dopravy a spracovania (2). Je viac než isté, že rastie potreba pestovania čo najväčšieho objemu ovocia a zeleniny v mieste konzumu, nakoľko predčasným zberom a následnou dopravou sa stráca vysoký počet vitamínov a minerálov. Nezanedbateľná je aj energetická náročnosť vynakladaná na samotnú dopravu, ktorá spotrebúva veľké množstvo neobnoviteľných zdrojov. Relatívne nízka cena dovážaných potravín zostáva teda ich jedinou výhodou.

Aj toto sú dôvody, ktoré veľakrát ovplyvňujú samotný záujem o akvapóniu. Napriek tomu, že ide o veľmi perspektívny a ekologický spôsob výroby potravín, sú dva aspekty, kvôli ktorým je občas spochybňované využitie akvapónie a jej prínos. To čo spôsobuje nedôveru v akvapóniu a je veľa krát predmetom debát, je hydroponické pestovanie zeleniny a chov rýb v relatívne stiesnených podmienkach.

 

Hydropónia a kvalita zeleniny

Pestovanie zeleniny v živnom roztoku bez použitia pôdy (hydropónia) je jednou z troch hlavných zložiek akvaponického systému. V hydropónii dokážu rastliny rásť rýchlejšie ako v pôde, nakoľko ich korene nemusia prekonávať prekážky, ale rastú voľne a zároveň bývajú aj lepšie okysličené. Výhoda akvapónie oproti tradičnému pestovaniu zeleniny hydroponickým spôsobom je tá, že do akvapónie sa nepridávajú žiadne priemyselné hnojivá a celkový prísun živín do systému je založený prevažne na kŕmení rýb (3). Aj napriek tomu, že niektoré akvaponické systémy fungujúce na základe periodického zaplavovania, ktoré využívajú substrát (4) môžu pôsobiť ako pestovanie v pôde, výživa rastlín je zabezpečená skoro výlučne vodným roztokom a ide teda o hydropóniu v pravom zmysle. A práve o tej sa nie len v rôznych internetových diskusiách, ale aj článkoch môžeme dočítať, že takto pestovaná zelenina je oproti zelenine pestovanej v pôde menej chutná a bez výživných látok.

Pri subjektívnom hodnotení kvality je nutné mať na pamäti to, že nezanedbateľným faktorom chuti k nám dovážanej zeleniny je práve samotný dovoz. Zelenina sa zberá ešte nezrelá a necháva sa dozrievať v kamiónoch pri prevoze, kde už pochopiteľne neprijíma žiadne výživné látky ani zo slnka a ani koreňmi, a to aj napriek tomu, že v nej ešte prebiehajú mnohé biologické procesy. Pri posudzovaní kvality zeleniny treba určite vnímať tento faktor i to, že rozdiely môžu byť tiež v samotných odrodách plodín.

Najväčšie obavy sú z toho, že hydroponicky pestované plodiny nemajú dostatok vitamínov a minerálov, nakoľko nie sú všetky schopné prijať ich z vodného roztoku. Tejto teórii nahráva samotný fakt, že v koreňovej oblasti zabezpečuje transport živín z pôdy mykoríza, pričom tam prebieha množstvo čiastkových procesov, zatiaľ čo v hydropónii nemusia byť prítomné. Podľa zahraničných zdrojov, ktoré sa odvolávajú na viaceré štúdie (5) (6) (7) (8) (9) ale nič nebráni rastlinám v tom, aby mali obsah nutričných látok a vitamínov taký istý, prípadne aj vyšší, ako je to v prípade zeleniny pestovanej v pôde. Tak ako môže byť nadbytok, prípadne nedostatok živín v pôde, tak isto je to aj vo vodnom roztoku. Dá sa teda predpokladať, že pri pestovaní tej istej rastliny sa vplyvom zle nastavenej výživy táto preukáže, či už v pôde, alebo vo vodnom roztoku.

Otázne je tiež aj to, či pestovanie vo vodnom roztoku nespôsobuje zeleninu „nafúknutú“ vodou na úkor prospešných cukrov. Zelenina v takomto prípade nemusí byť škodlivá, ale jej nedostatočne výrazná chuť, prípadne aróma môžu vyvolať u konzumenta pocit zníženej kvality. Článok v „The healthy home economics“ (10) zaoberajúci sa kvalitou organickej hydropónie píše, že boli v plodinách zistené nižšie hodnoty cukrov a minerálov, ako je to pri bežne pestovaných organických plodinách. Odvolávajú sa na testy vykonané pomocou refraktometra, čo je prístroj ktorý meria cukornatosť na stupnici Brix. Tento istý spôsob merania cukornatosti bude súčasťou testovacích metód, ktoré budú mať za úlohu merať kvalitu vyprodukovanej zeleniny akvaponicky a v pôde (oboje bez použitia chemikálií) v bratislavskom projekte „skleník“.  Výsledky týchto meraní budú známe už koncom sezóny 2015.

 

Kvalita rybieho „welfare*“ a mäsa v intenzívnej akvakultúre

Ďalšou zložkou akvaponického systému sú ryby a ich chov v nádržiach. Každému, kto prechováva nejaký súcit k zvieratám určite napadne otázka, ako to je s kvalitou rybieho života. Prípadne aj tí, čo tento súcit nezdieľajú môžu mať pochybnosti o kvalite samotného mäsa ovplyvneného životnými podmienkami.

Ako sa píše v jednom zahraničnom dokumente: „Intenzívne postupy akvakultúry vystavujú ryby stresu, ako je odizolovanie generačných rýb, manipulácia, očkovanie, triedenie, tlačenie, rovnako ako nakladanie a transport.“ (11) V Izraeli sa testovali ryby chované v nádržiach, pričom sa preukázalo, že ryby, ktoré boli chované v nadmernom počte pri rovnako veľkej nádrži, vykazovali vyššiu hladinu kortizolu – stresového hormónu. Je teda na každom jednom chovateľovi, aby zabezpečil rybám tie najvyhovujúcejšie podmienky pre ich život. To znamená dostatočne veľká nádrž, zabezpečený dobrý tok vody (absencia „hluchých“ miest) a filtrácia. Taktiež je žiaduce obmedziť kontakt s rybami na nevyhnutné zásahy a kŕmenie. V opačnom prípade každý prevádzkovateľ akvaponického systému riskuje chorobu a následný úhyn rýb. V akvapónií nie je možné liečiť ryby antibiotikami a ak všetko funguje tak ako má a ryby sú spokojné, tak to ani nie je nutné.

Ďalšia vec, ktorá ešte môže vyvolávať otázniky v súvislosti s rybami, je chuť ich mäsa. Aj keď sa o tom často nehovorí, existujú dohady že ryby chované v nádržiach majú zvláštnu zemitú chuť mäsa. Touto problematikou sa zaoberá napríklad článok v „HATCHERY International“ (12), v ktorom sa píše, že túto pachuť spôsobujú hlavne dve látky, a to 2-Methylisoborneol (MIB-2) a Geosmin (GSM), ktoré predstavujú sekundárne metabolity uvoľnené mikroorganizmami ako sú sinice, alebo aktinomycéty vyskytujúce sa skoro v každej akvakultúre . Ďalej sa v ňom opisujú možnosti prevencie a odstránenia týchto látok, kde sa hovorí napríklad aj o tom, že tieto baktérie sa v najväčšom množstve vyskytujú v kale. Z toho môžeme usúdiť, že výskyt týchto látok je možné redukovať taktiež dobrým tokom vody a filtráciou systému, ako aj pravidelným odstraňovaním kalu, prípadne jeho spätným využitím v systéme.

 

Záver

Na základe dostupných informácií môžeme teda predpokladať, že samotná prevádzka akvaponického systému nevylučuje produkciu kvalitných potravín ani spokojný život rýb. Samotná zelenina alebo ovocie pestované akvapóniou, môžu vykazovať nedostatok alebo nadbytok živín. Nie však preto, že by samotné využitie akvapónie vylučovalo správnu výživu rastlín. Ide skôr o to, že pri akvapónii je prítomných veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť napríklad aj samotný transport živín do rastliny. Taktiež pri výrobe rybieho krmiva sa neberie ohľad na potreby rastlín, ale na potreby rýb. Je teda viac než isté, že kŕmenie rýb nejakým konkrétnym typom krmiva nebude spĺňať nároky rastlín a je teda nutné určité živiny dodávať osobitne (3). Našťastie je možné tieto živiny dodávať do systému bez toho, aby to negatívne vplývalo na kvalitu výsledných produktov, prípadne samotný život jednotlivých živočíchov a rastlín v systéme. Nie je vylúčené ani to, že v dohľadnej dobe začne niektorý z producentov rybieho krmiva brať ohľad aj na požiadavky rýb a rastlín v akvapónii. V budúcnosti by sa mohlo začať predávať krmivo pre ryby vhodné do akvaponických systémov, ktoré bude prípadne ešte rozdelené podľa toho, či chceme pestovať zeleninu listovú alebo plodovú. Ale k tomu, aby mohol niekto začať takéto krmivá vyrábať, bude určite ešte treba výskumy a porovnania. Zatiaľ neostáva nič iné, ako sa snažiť rybám dodávať čo najpestrejšiu stravu a skúmať, čo ktorým plodinám, rybám, prípadne celým systémom vyhovuje.

Je viac než isté, že ryby permanentne vystavované stresu trpia a dokonca podľa niektorých prieskumov cítia nie len bolesť, ale aj strach (13).  Bohužiaľ potrebu spoločnosti konzumovať sladkovodné ryby nedokážu nasýtiť jazerá a rieky, ktoré predstavujú ich prirodzené biotopy. Nadmerný chov rýb v chovných rybníkoch zase spôsobuje vysokú záťaž pre životné prostredie z dôvodu produkcie živín. Chov rýb v recirkulačných zariadeniach, pod ktoré spadá aj akvapónia teda predstavuje vhodný doplnok k tradičnej akvakultúre, ktorý by mohol pomáhať vykrývať spotrebu a nepriamym spôsobom tak chrániť životné prostredie. Zároveň je na každom jednotlivcovi prevádzkujúcom akvaponický systém ako s rybami zaobchádza a aké životné podmienky im zabezpečí. Isté je ale to, že pri dlhodobom nerešpektovaní dobrých životných podmienok sa tieto skôr či neskôr prejavia na zdraví rýb a každý chovateľ by išiel sám proti sebe, keby ich úmyselne zanedbával.

 

 

*          http://www.slobodazvierat.sk/Co-je-to-welfare.98.0.html

1)         http://permakultura.sk/akvaponia-v-klimatickych-podmienkach-ceskej-a-slovenskej-republiky/#more-1340

2)         ORGANICKÁ ZÁHRADA nová encyklopedie, Robert Rodale – Fren Marshall Bradley a Barbara W. Ellis, str.247, Co je špatného na kupovaných potravinách?

3)         http://fishpoop.info/biologie-a-chemie/

4)         http://www.akvaponia.eu/akvaponia/dizajn-akvaponickych-systemov/index.htm

5)         http://www.livestrong.com/article/275039-hydroponic-vegetable-nutrients-vs-organic/

6)         http://www.berkeleywellness.com/healthy-eating/food/article/hydroponic-vegetables-who-needs-soil

7)         https://drannelinepadayachee.wordpress.com/2013/05/22/191/

8)         http://www.whfoods.com/genpage.php?tname=newtip&dbid=45

9)         http://www.rehabilitace.info/vyziva-a-jidlo/hydroponicka-zelenina-v-obchodech-je-mrkev-pestovana-na-vode-zdravejsi/

10)       http://www.thehealthyhomeeconomist.com/organic-hydroponic-produce-not-for-me/

11)       https://www.ciwf.org.uk/media/3818654/farmed-fish-briefing.pdf

12)       http://hatcheryinternational.com/recirc/preventing-off-flavours-in-fish-grown-in-recirculating-aquac/

13)         http://www.care2.com/causes/fish-feel-fear-and-pain-and-stress.html





Komentáre

Vyučený v odbore “Operátor Ekotechnologických Zariadení” na chemickom učilišti. Nadšenec permakultúry, trvalo udržateľného hospodárstva a ekologického poľnohospodárstva. Zaoberám sa najmä Akvapóniou – technológiou, ktorá kombinuje chov rýb a pestovanie rastlín, ako aj možnosťou jej uplatnenia a prevádzkovania v našich klimatických podmienkach...

Publikované , aktualizované .
Prečítajte si ďalšie články z kategórie: Vzdelávacie materiály