Permakultúra je ešte stále záležitosť pionierov?

Permakultúra je stále záležitosť pionierov“ – takto sa volá článok, ktorého autor je Ondro Végh vznikol na základe rozhovoru s Karolom Končkom, zakladateľom Asociácie permakultúry a permakultúrneho hnutia na Slovensku. (pôvodný článok)
Vybral som si z pôvodného článku dve otázky aj s odpoveďou, pretože by som ich rád položil Patricii Černákovej, jeho dcére a pokračovateľke, aby nám skúsila odpovedať, ako to vyzerá dnes. Vyznačil som časti textu, kde vidím že sú cenné zdroje námetov a na ktoré som poprosil Patriciu aby nám vyjadrila svoj pohľad.


Prvá otázka znela takto:

V permakultúre všetko krásne súvisí, navzájom sa dopĺňa a pomáha si. Teda aspoň na kurzoch a v knihách. Je tomu tak aj v praxi? Tam to už nie je také ideálne a samo pracujúce, bez námahy, že?

Pán Končko vtedy popísal postoj ľudí, citujem úryvok “Ale my sme sa natoľko vzdialili od princípov prírodných systémov, že je veľmi obtiažne sa k nim v praxi vrátiť. Drvivá väčšina ľudí okolo nás o týchto veciach ani len netuší a nevedome aj vedome podporujú protiživotné aktivity, takže nám pri našich pokusoch o uzdravenie pomerne intenzívne bráni”

Patricia: Bez námahy to nejde. Buď vkladáme energiu do mauálneho tvorenia, alebo do premýšľania o tom, ako to urobiť inak. Obe situácie sú náročné, ale rozdiel je v tom, že vidíme cieľ zmeny. Pri dobrom dizajne a tuhom uvažovaní o ňom vkladáme námahu do reálnej zmeny na konci. Napr. nájsť riešenia ako nekopať neustále motykou ale i tak dosiahnuť kvalitnú pôdu. Tak či tak, aj jednoducho vyzerajúce permakultúrne postupy sú v skutočnej praxi namáhavé a výsledky prichádzajú len pomaly v porovnaní s tým, ako mnohým rýchlo vyprší entuziazmus. Veď len navrhnúť, posadiť a dočkať sa v našom pásme lesnej záhrady je práca na  10 – 20 rokov.

Potom pán Končko pokračoval vysvetlením dôvodu, prečo u nás nemáme presvedčivé ukážky, citujem “Permakultúra nie je určená na budovanie súkromného raja a môže naplno fungovať len vtedy, keď sa nájde dostatočne veľká skupina miestnych ľudí, odhodlaných riadiť sa jej princípmi v praxi. Táto situácia zatiaľ u nás nenastala a tak nemáme ani dostatočne viditeľné a presvedčivé ukážky.”

Zmenila sa dnešná situácia?

Patricia: Zmenila sa v tom, že už na jednom mieste nájdete ľudí, ktorí sú schopní spolupráce a vytvárania uceleného systému. Žiaľ, ešte často nie sme schopní prekonať vlastné ego a tak mnohé tieto projektové vízie po roku skončia na chybnej komunikácii spoločenstva. Teraz viacej ako inokedy začínam vnímať dôležitosť permakultúrnych princípov a etiky v sociálnej sfére, nielen ako nástroje pre tvorbu rajskej krajiny. Tiež uvedomenie, že procesy, ktoré v knihe vyznievajú ako ľahko uskutočniteľná a raz a navždy hotová vec, v praxi zlyhajú na tom, že život je premenlivý, napr. ľudia spolu začnú tvoriť pozemok, po pár rokoch sa rozídu a vízia a teda aj uskutočnenie sa mení a čakáte ďalších 10 rokov, kým opäť dosiahnete rovnakú úroveň vášho nového systému… Treba si uvedomiť, že v SR sa reálne praktizuje permakultúra len čosi vyše 15 rokov, to i ten najstarší projekt (ak by pretrval), by bol vlastne ešte príliš mladý na hodnotenie, či je ozaj permakultúrny. Ale už sa dajú vidieť pozemky, kde tušíte, že to raz bude krásne a funkčné a niekoľko málo takých, kde je zmena veľmi výrazná aj za ten krátky čas.

Patricia, a platí dodnes, že  “V dnešnej dobe fakticky ešte stále hľadáme len pionierov, ktorí nemienia mrhať čas kritizovaním druhých, alebo sťažovaním si na ťažké podmienky a chcú sa pustiť do praktickej práce na obnove planéty okamžite, hoci aj sami – nech to stojí, čo to stojí.”

Patrícia: Uf, no už to nie sú priamo pionieri. Podľa mňa sme už v sukcesii postúpili do lúčneho štádia. Teraz tu máme mnohých, ktorí sa permakultúrou pýšia, jej nádhernými kvetinami, ale ekosystém pritom ešte nie je v klimaxe ani zďaleka. Chcem tým povedať, že je už mnoho tých, čo o permakultúre vedia, robia v tom smere určité kroky ale mnohokrát ešte vlastne netušia, čo všetko musia do svojich životov zahrnúť, aby ich vlastné systémy boli udržateľné, nehovoriac o tom, že to vyžaduje spoluprácu s inými, nie dosahovanie vlastných uzavretých “dokonalých” priestorov.

 

Druhá otázka, ktorá ma zaujala pre svoju stálu aktuálnosť znela takto:

Aká je situácia u nás? Máme síce pomerne mnoho absolventov dizajnérskych kurzov, ale nakoľko sa permakultúra využíva aj v praxi?

Pán Končko vo svojej odpovedi vtedy vyjadril prečo verí, že u nás sú pre permakultúru výborné podmienky: “Zatiaľ stále verím, že pre permakultúru sú u nás výborné podmienky, pretože je tu stále veľké percento ľudí, ktorí sa venujú pestovaniu potravín, remeslám, domácemu majstrovaniu a svojpomoci a je tu veľa opustených domov na vidieku a lacná cena pôdy. Naviac, pri našich, väčšinou nízkych príjmoch, by nám permakultúrny prístup zvýšil životnú úroveň.”

Sú tieto výborné podmienky aj dnes a využívame ich?

Patricia: Áno, ľudia využívajú potenciál opustených domov a usadlostí, snažia sa získať zručnosti pestovateľské i remeselné, ale myslím, že pohnútka nie je z dôvodu zvyšovania životnej úrovne. Len málo ľudí z nižších sociálnych vrstiev sa o permakultúru zaujíma. Možno je dôvodom komplexnosť a teda určitá intelektuálna náročnosť. Podľa môjho odhadu sa o permakultúru zaujímajú ľudia túžiaci po slobode, zdravom životnom štýle, naplnení v práci a rodinnom živote. Pre mnohých je to forma úniku “mimo” spoločnosť. Oproti svetovej permakultúre som pocítila rozdiel v tom, že u nás je to forma hry a trávenia voľného času (zbieraním semiačok, piplaním sa v zemi, kŕmením rybičiek v jazierkach), v mnohých krajinách sveta je to ale forma prežitia a dožitia sa ďalšieho dňa, kde nápady ako zachytiť vodu v krajine, ako opätovne vrátiť pôde život, či výmena semien, nefinančné výmeny služieb a tovaru zachraňujú životy a reálne sa stávajú hybnou silou spoločnosti.

O absolventoch kurzov povedal, citujem “Čo sa týka absolventov kurzov, sú spravidla osamelí a neskúsení, pričom nemajú možnosť navzájom spolupracovať, takže sa väčšinou snažia sami. A o tom sme už hovorili – bez synergie nie sú dostatočne rýchle výsledky. Permakultúra ponúka riešenie aj v takejto situácii: nečakaj na nikoho a postaraj sa o vlastný život a vlastné pozemky. Osobne robím práve to a po tejto stránke som spokojný. Keď sa to tak vezme, je to tiež práca na celý život a nie hocijaký život: človeku to umožňuje mať pocit, že je to život, ktorý stojí za to žiť. Absencia synergie, spolupráce a porozumenia napriek tomu bolí.”

Ako je to dnes? Stále sú absolventi osamelí a absentuje synergia?

Patricia: To či je niekto osamelý je každého osobné rozhodnutie. Stále platí, že ľudia len málo spolupracujú, len málo využívajú možnosť získať praktické skúsenosti pri práci so skúsenejšími. Mnohí na kurzoch reálne pocítia silu synergie: keď ste v skupine ľudí, ktorí vás chápu a akceptujú bez zbytočných hádok o politike, náboženstve či iných nikam nevedúcich polemikách. Máte vtedy chuť zmeniť celý svet, manuálna práca v tíme vás teší a napĺňa. Problém je návrat domov… po čase synergia utícha a mnohí sa už k tomuto stavu nedopracujú, lebo sa prestanú snažiť stretávať sa s ľuďmi, ktorí ich do toho stavu dostali. Sú však aj mnohí takí, ktorí prídu hoci na festival Permakultúra v meste práve preto, aby opäť do seba nasali túto synergickú atmosféru a vládali potom sami ťahať permakultúrne projekty po celom Slovensku. Najdôležitejším momentom je to reálne stretávanie sa. Každý z nás “nemá čas”. No každý z nás by mal spoločnosti vrátiť, resp. dať kus zo svojho času ako tretí pilier PK etiky – posúvať permakultúrne myšlienky do celej spoločnosti cez spoločné projekty v organizácii, nielen cez svoj vlastný súkromný projekt pre svoju rodinu.

 

Ďakujem Patricii za odpovede.

A nakoniec, by som rád vyťažil z týchto odpovedí podnety, ktoré môžu pomôcť pri premýšľaní o tom, do čoho sa pustiť.

Problémy:

  1. troskotanie projektov na chybnej komunikácie, ego…
  2. naše permakultúrne obhospodarované pozemky majú len málo rokov, samotní majitelia nevedia presne, čo by mali ešte do svojich životov zahrnúť
  3. ľudia málo spolupracujú
  4. po čase synergia utícha a mnohí sa už k tomuto stavu nedopracujú, lebo sa prestanú snažiť stretávať sa s ľuďmi, ktorí ich do toho stavu dostali
  5. len málo ľudí z nižších sociálnych vrstiev sa zaujíma o permakultúru
  6. absencia synergie, spolupráce a porozumenia bolí – a rýchlo vyčerpá aj pionierov
  7. my sme sa natoľko vzdialili od princípov prírodných systémov, že je veľmi obtiažne sa k nim v praxi vrátiť… drvivá väčšina ľudí okolo nás o týchto veciach ani len netuší…

Naše špecifiká

  • o permakultúru sa u nás zaujímajú ľudia túžiaci po slobode, zdravom životnom štýle, naplnení v práci a rodinnom živote
  • u nás je to forma hry a trávenia voľného času, v mnohých krajinách sveta je to ale forma prežitia

Podnety

  • posúvať permakultúrne myšlienky do celej spoločnosti cez spoločné projekty v organizácii, nielen cez svoj vlastný súkromný projekt pre svoju rodinu.
  • najdôležitejším momentom je reálne stretávanie sa

Máme teda sedem problémov, ktoré skúsme riešiť.  Tu sú možné riešenia,  stručne vymenované, v inom článku niektoré z nich detailne opíšeme:

Návrhy riešenia problémov (zoradené podľa počtu problémov, ktoré riešia)

  1. reálne stretávania sa na lokálnej úrovni (rieši 6 problémov: 1,3,4,5,6,7)
  2. permakultúrni dizajnéri a lektori budujú sieť ukážkových plôch kde sa aj vyučujú kurzy (rieši 6 problémov: 2,3,4,5,6,7)
  3. reálne stretávania sa členov organizácie (rieši 4 problémy: 2,3,4,6)
  4. ďalšie vzdelávanie sa v otázke komunikácie, riadenia a tímovej práce (rieši 4 problémy: 1,3,4,5)
  5. organizácia obieha doma i v zahraničí najstaršie permakultúrne pozemky, robí reportáže, sprístupňuje reportáže a články iných, propaguje filmy, hľadá zdroje nápadov v analogických klímach (rieši 4 problémy: 2,5,6,7)
  6. lektori a ambiciózni absolventi chodia na internship programy, kurzy cielene na starších permakultúrnych pozemkoch – (rieši 3 problémy: 2,4,6)

Vychádza to tak, že na každý problém je viacero riešení:

  1. (troskotanie projektov na chybnej komunikácii, ego) máme 2 riešenia,
  2. (príliš krátky čas prešiel) máme 4 riešenia
  3. (ľudia len málo spolupracujú) máme 4 riešenia
  4. (po čase synergia utícha) máme 5 riešení
  5. (len málo ľudí z nižších sociálnych vrstiev) máme 4 riešenia
  6. (absencia synergie rýchlo vyčerpá aj pionierov) máme 5 riešení
  7. (my sme sa natoľko vzdialili od princípov prírodných systémov) máme 3 riešenia

Skúsenosti viacročného stretávania vravia, že okrem iného, po mnohoročnom stretávaním budete presne vedieť, že s kým by ste si vedeli predstaviť založiť užšiu spolupracujúcu skupinu, niečo ako rozšírené rodinu. Geoff Lawton napríklad uvádza, že len s každým dvadsiatym dokážeme vytvoriť rozšírenú rodinu. To znamená že keby sme sa stretávali 100 odhodlaných ľudí riadiť sa permakultúrnymi zásadami tak potrebujeme nájsť tých päť, s kým by sme vedeli prežiť dlhší čas v jednom projekte.

Vidím tu ešte úlohu vzdelávanie sa aj v otázkach komunikácie, riadenia tímovej práce, školenia u nás doma.. a zas to stretávanie sa – s komunitami, kde to už funguje dlhšie, cestovanie do sveta na kurzy, aby naši lektori, budúci lektori (čerství absolventi s chuťou byť lektor) absolvovali internship kurzy, učili sa jazyky.

Aby vedeli majitelia permakultúrnych pozemkov, čo ich čaká, tak tam vidím úlohu organizácie – návštevy a reportáže z najstarších pozemkov, internship vzdelávania našich lektorov kurzov permakultúrneho dizajnu, propagácia filmov z týchto najstarších permakultúrnych pozemkov, mať vzorky z analogických klimatických pásiem ako je Slovensko a to z každého typu (mestské, dedinské, farmárske príklady, veľko i maloplošné)

Tak dnes už má permakultúra časy pionierov aj u nás za sebou, nastali časy krásnych lúčnych kvetín a čoskoro aj kroviny prídu.





Komentáre

Pochádzam zo Žitného ostrova, vyrastal som v Bratislave a študoval som v Košiciach. Som veterinár no zaoberám sa výskumom divožijúcich zvierat v ich prirodzenom prostredí. Počas práce pre Chránenú krajinnú oblasť Záhorie som si doplnil vzdelanie o počítače – Linux, GIS, relačné databázy a tvorba www stránok...

Publikované , aktualizované .
Prečítajte si ďalšie články z kategórie: Úvahy