Permakutúra mení životy záhrad aj ľudí

Keď vstúpite do malej odľahlej obce Brdárka, máte pocit, akoby sa tu čas zastavil. Brdárka znamená posledná dedina alebo inak pánubohu za chrbtom, v tom dobrom slova zmysle. Je skorá jar a krajina je ešte celá v monotónnych farbách. I napriek tomu, že všetko spí, ticho prírody tu prerušuje voda, ktorá je pre Brdárku typická pre množstvo výdatných prameňov, ktorými je obec popretkávaná.


Tu, na tomto zvláštne čarovnom mieste, sa každý rok koná Úplný kurz permakultúrného dizajnu. Tento rok nie je výnimkou. Aby ste sa vedeli rozhodnúť, či to je kurz vhodný pre vás, pripravili sme vám reportáž z minulého ročníka. I keď je výpoveďou 15 člennej skupiny absolventov, jedno všetky odpovede spája, a to fakt, že je to life changing course, teda život meniaci kurz.:-)

Prebuďte svoj sedliacky rozum

V skromnej prednáškovej miestnosti sa stretáva skupina po prvýkrát. Mravu prehlušuje príchod a zahájenie prednášky hlavnou prednášajúcou a garantkou kurzu diplomovanou permakultúrnou dizajnérkou Patriciou Černákovou. Jej veľký temperament a silná osobná energia upúta každého kurzistu. Po úvodnom kruhu, ktorý je samozrejmosťou pred každým začatím dňa, dáva Patricia do pléna otázku, ktorú by čakal asi každý. „Čo je podľa vás permakultúra?“ Kurzisti sa trochu neisto povrtia na svojich miestach aj napriek tomu, že každý tu svoju odpoveď a interpretáciu pozná. „Myslím si, že je to návrat k zdravému sedliackemu rozumu. Rozumu, ktorý je všímavý a snaží sa pozorovať a spoznávať všetky prirodzené procesy v prírode. Následne využíva tieto znalosti vo všetkých oblastiach svojho každodenného života. Tým sa neustále snaží o zvelebovanie životného prostredia,“ hovorí mladý študent Martin. Patricia je s odpoveďou spokojná a dopĺňa ju o teóriu trvalo udržateľnej starostlivosti o ľudí, zem a efektívne využívanie nášho voľného času a prebytkov na to, aby sme sa o ľudí a Zem vedeli postarať.

Odpovede pre vás samých
Po rannom daždi vyšlo na oblohu príjemné jarné slnko. Celá skupina sa teší z možnosti prestriedať prednaškáreň s pobytom na čerstvom vzduchu. Vyučovanie pokračuje vonku. Patricia pristupuje k veľkej kope piesku. Berie do rúk malú lopatku a v piesku vytvára cestičky. „Predstavte si ako tečie voda po výdatnom daždi. Ak pôjde priamo dole, jej sila a rýchlosť je veľká, preto berie zo sebou úrodnú pôdu a devastuje krajinu,“ vysvetľuje. Lopatkou začne vytvárať serpentíny a v nich žľaby.  „Takto vyzerá svejl. Ak voda tečie prirodzeným terénom po serpentínach, ktoré ju spomaľujú, urobí krajine ešte aj službu, tým že krajinu prirodzene a postupne zásobuje vlahou,“ hovorí a ilustratívne vyleje do cestičiek vodu. Najprv do tých priamych z kopy dole a potom do tej plnej zákrut. Uchádzači vidia na malom merítku ako to v prírode chodí a vedia si jej zákonitosti dobre predstaviť. Mladá mamička Zuzka v skupine zo seba vyhŕkne spontánne – „Jasné! To je riešenie! Presne to je odpoveď pre našu záhradu, v ktorej máme s vodou problémy.“ Patricia sa len spokojne usmeje a pokračuje v názornej prednáške.

Poďme si to vyskúšať
Po večery je možnosť spolupodieľať sa na vytváraní záhrady podľa permakultúrneho návrhu priamo v školiacom centre občianskeho združenia Alternatíva. Každý rok sa môžu kurzisti pridať do tejto praktickej časti kurzu a zažiť si vlastnými rukami, ako sa budujú rôzne permakultúrne štruktúry. „Mne osobne sa najviac páči praktická časť kurzu. Teraz budujeme jazierko. Je to veľmi zaujímavé a pre mňa nečakané, pretože to nie je také komerčné „šup-šup“ a je vysadené. Tu sa snažíme predstaviť reálny biotop, ako funguje a ako v jazierku podobný životný cyklus vytvoriť. Zvážiť musíme jeho účel ,následne jeho rozmery, výber rastlín…Som rád za možnosť byť pri tom a vyskúšať si to. Vlastne som rád za všetky skúsenosti, ktoré si môžem tu na Brdárke zažiť“, úprimne vyjadruje mladý muž Lukáš.

Keď ľudí spája silná myšlienka
Skupina je každý rok veľmi rôznorodá. Aj tento rok sa prihlásili ľudia z každého kúta Slovenska a s rôznymi profesiami. Učiť sa permakultúre prišli učitelia, záhradní architekti, študenti i podnikateľ a fanúšik permakultúry. Spája ich jedno – nadšenie a hodnoty. Hodnoty, vďaka ktorým vidia aj samotnú hodnotu prírody. „Som rada, že som našla ľudí aj v mojom veku, ktorí majú dosť konzumného života a chcú pre to niečo urobiť. Teší ma, že sa permakultúra dostáva čoraz viac do povedomia spoločnosti, čo pre mňa znamená vidinu svetla v tme, hovorí Stanka, ktorá pracuje ako opatrovateľka.

Zastavuje sa pri nás Jaroslav a debata sa uberá smerom k otázke, prečo sa na kurz prihlásil on. Na chvíľu sa zamyslí a odpovedá: „Prihlásil som sa na kurz, lebo som na vlastnej koži zistil, že mať dosť peňazí v dnešnej dobe neznamená všetko. Neviem si za ne totiž kúpiť zdravé, dobré a kvalitné potraviny. A toto na Slovensku chýba, kvalita na tanieri, preto som sa rozhodol, že si ich vypestujem sám, vlastnou prácou. Oslovil som permakultúrnu dizajnérku Patriciu Černákovú, aby mi nadizajnovala moju záhradku. Ona mi navrhla zúčastniť sa permakultúrneho kurzu na Brdárke,“ rozpráva Jaroslav, ktorý je úspešný podnikateľ a napriek pracovnej vyťaženosti si našiel čas zúčastniť sa celého kurzu. Jeho slovami: „toto stojí za to.“ Katka je personalistka a jej očakávania prečo sa na kurz prihlásila boli konkrétnejšie: „Chcela som sa naučiť všímať si krajinu a jej fungovanie tak, aby som to následné vedela prepojiť so záhradníčením. Konkrétnejšie napríklad kompostovanie. Rada by som sa na tomto kurze naučila ako zužitkovať bioodpad z domácnosti tak, aby bol opäť vrátený tam, kam patrí. Chcela by som nahliadnuť do symbiózy života medzi stromami, kríkmi, bylinami a vtákmi.“

Čerešňový raj
Úplný kurz permakultúrneho dizajnu trvá štyri mesiace. Kurzisti sa stretávajú raz za mesiac na celý víkend. Na ďalšie stretnutie prichádza naša skupina do Brdárky v čase kvitnutia čerešní. Brdárka je miesto vychýrené pre túto nádhernú scenériu, ktorú príroda pripraví každú jar. Brdárku totiž obkolesujú kopce posiate čerešňovými sadmi s vyše 3tisíc stromami. Krajina je na druhom pokračovaní kurzu už podstatne vľúdnejšia. O slovo s prameňmi sa bijú vtáci, po obci sa šíri kvetinová vôňa a na ulici sa dole kopcom spúšťajú na bicykloch a kolobežkách malé deti. Kurzisti vyrážajú do terénu, do neďalekého lesa. Za úlohu majú v lese nájsť rôzne mikroklímy ako vlhké machové miesta či slnečné suché stanovištia. Všímať si majú, čo kde rastie a zamýšľať sa nad tým prečo. To je jedna z tých ľahších úloh. Počas prechádzky lesom sa pýtam Jaroslava, čo je podľa neho najťažšie na tomto kurze. „Fúú všetko (smiech)! V prvej chvíli sa nezdá byť ťažké nič, no potom človek zistí, ako veľmi náročné je všetky poznatky zakomponovať do života a do konkrétneho dizajnu. Samozrejme, tak aby to malo harmóniu a fungovalo to. Treba začať cítiť a vnímať prírodu, lebo všetky odpovede sú v prírode. Myslím si, že sa celý život snažíme bojovať proti prírode a to treba zmeniť. Treba na naučiť pozorovať základne prírodne procesy a robiť kroky spolu s nimi a nie proti ním.“

Čo si zo sebou odnášate
Na poslednom stretnutí majú kurzisti odovzdať ich permakutlúrne dizajny záhrad, ktoré mali počas celého kurzu vypracovať. Nejde o ľahkú úlohu a je nevyhnutné ju splniť a obhájiť v závere kurzu. Vďaka konzultáciám a vedeniu Patricie Černakovej to väčšina zvláda vypracovať. Kurzisti sú podelení do malých skupín. Ich spoločný „absolventský“ dizajn sa má rovnať tomu vypracovanému profesionálom. Týmto praktickým prístupom z nich môžu byť permakultúrny dizajnéri i napriek tomu, že ešte celý život sa budú musieť v permakultúre vzdelávať. Po obhajobách nasleduje úľava a pre niektorých vydýchnutie. Z očí každého jedného absolventa žiari nadšenie a radosť. „Tento kurz veľmi veľa vo mne zmenil. Veľmi ma zasiahla posledná prednáška od Patrícii Černákovej, keď rozprávala o tom, aká je permakultúra potrebná ,hlavne vo veľkých mestách. Myslím si, že v dnešných veľkomestách je veľmi zlé životné prostredie. Všetky siete, ktoré sú v mestách sú úplne nefunkčné a rapídne sa zhoršujú. Myslím tým potravinárske, energetické, kanalizačné, dopravné atď. A pritom riešení je tak veľa. Sú jednoduché, a preto je pre mňa úplne absurdné, že sa ešte nenašiel niekto, kto by to chcel zmeniť. Permakultúra je perfektný nástroj ako život v mestách skvalitniť. No na to je potrebné, aby neostala iba ako hobby pre pár nadšencov na Brdárke,“ vysvetľuje študent Martin. Nie len v jeho slovách, ale aj v očiach je vidieť, že z kurzu si odnáša naozaj veľa. Že sa pridá do skupiny ľudí, ktorým na našej krajine záleží a dnes už vie, ktorými konkrétnymi krokmi môže to čo ho hnevalo aspoň malým kúskom zmeniť. A čo vy? Chcete aj vy vedieť viac o efektívnom prístupe k prírode, ktorý ju podporuje a vám pomáha osobnostne rásť?

Kurz permakultúrneho dizajnu po celom svete pomáha ľudom v snahe o udržateľnú spoločnosť, a vďaka organizácii Permakultúra SK a lektorom to platí už dlhé roky aj u nás na Slovensku. Ak vás výpovede účastníkov kurzu zaujali a chceli by ste sa do sveta permakultúry ponoriť hlbšie ,tak aj tento rok máte možnosť prihlásiť sa na úplny kurz permakultúrneho dizajnu na Brdárke. Využite tuto jedinečnú šancu!

Úplný kurz permakultúrneho dizajnu

Text: Zuzana Matúšová Girgošková, Vašek Petráš
Foto: Martin Pavlovský

Uložiť





Komentáre

Prečítajte si ďalšie články z kategórie: Ostatné