Skutočné bohatstvo

Jednou zo základných otázok permakultúry je hľadanie obsahu pre pojem “skutočné bohatstvo”.   Jeho vnútorné definovanie je odrazovým mostíkom pre pochopenie etickej ekonomiky a fungovania zdravých socio-ekonomických vzťahov v ľudskej spoločnosti. Skúste si pred prečítaním článku odpovedať:  Kto je bohatý? Znamená byť bohatý súčasne aj byť spokojný a šťastný? Kedy by ste sa vy osobne cítili […]


Jednou zo základných otázok permakultúry je hľadanie obsahu pre pojem “skutočné bohatstvo”.   Jeho vnútorné definovanie je odrazovým mostíkom pre pochopenie etickej ekonomiky a fungovania zdravých socio-ekonomických vzťahov v ľudskej spoločnosti.

Skúste si pred prečítaním článku odpovedať:  Kto je bohatý?

Znamená byť bohatý súčasne aj byť spokojný a šťastný? Kedy by ste sa vy osobne cítili skutočne bohatí? Čo považujete za skutočné bohatstvo človeka?

Ak si položíte tieto otázky, odpoveď väčšinou býva táto: Pre nás ľudí sú viac ako stavy financií na účtoch dôležité pocity šťastia, zdravia, smiech, deti, zážitky, láska, náš kúsok Zeme, vlastné bývanie, čistá voda i vzduch, priateľstvo, vzdelanie, múdrosť, tolerancia a mnohé ďalšie morálne hodnoty, ktoré ako ľudia vyznávame. Tak ako je možné, že rebríček najbohatších ľudí je zostavený na základe účtovnej hodnoty ich majetku?

Odpoveď sa ukrýva v porozumení. Dnes uznávame za najbohatších ľudí na svete tých, ktorí vlastnia najväčší objem peňazí. Peniaze sa pre nich stali cieľom ich úsilia, ich života. Inými slovami, nie je už cieľom človeka naplniť svoj život šťastím, ale mať veľa peňazí v domnení, že až potom môžeme byť šťastní.  Peniaze však pôvodne neboli cieľom, boli len nástrojom. Nástrojom výmeny tovaru. Ak význam peňazí zredukujeme len na hodnotu nástroja, ich význam pre život výrazne klesne.

Vysvetlime si to na príklade:

Chceli by ste si zostrojiť lavičku, aby ste mohli sedieť pri jazierku a vychutnávať si výhľad. Máte niekoľko možností ako ju zhotoviť: potrebujete hobľované dosky, skrutky, elektrickú vŕtačku, pílu, moridlá, laky, štetce. Takto zostrojíte veľmi peknú, úhľadnú až katalógovú lavičku. Čo ak však nemáte všetky tieto materiály a nástroje? Vzdáte sa preto posedenia pri jazierku a radosti z krásy prírody a života? Alebo popremýšľate ako sa to dá urobiť inak?

Možno vám nie je treba vŕtačku, ani skrutky. Možno stačí urobiť tie správne tesárske spoje a vybrať kvalitné drevo, ktoré nevyžaduje lakovanie a morenie. Možno nepotrebujete ani toľko. Možno stačí len vziať starý peň alebo kameň a posadiť sa naň. Zmení sa tým krása jazierka? Myslím, že nie. Aj krásna prefabrikovaná drevená lavica vás môže pod zadkom tlačiť rovnako ako obyčajný peň.

Takto to podľa mňa funguje s celým svetom peňazí. Pre naplnenie svojho života spokojnosťou a šťastím zďaleka nepotrebujeme veľa peňazí. Väčšinou platí pravidlo: Čím viac máme, tým viac chceme a tým sa naša túžba po peniazoch neustále posilňuje, núti nás hľadať nové možnosti ich získania, čo nás stále silnejšie vťahuje do matrixu dnešného sveta.

Chodiť pravidelne do práce, mať aj 2 – 3 zamestnania, platiť, kupovať, konzumovať (prípadne i kradnúť a klamať). Dá sa z tohto vlaku vystúpiť?

Riešenia prichádzajú opäť s pochopením, že šťastie nestojí na peniazoch a naplnenie života tak isto. Veľa vecí, zvyčajne tých najlepších, nestojí peniaze (The best things in life are for free, spieva sa). Ekonomické nástroje pre odpojenie sa od systémov sveta peňazí, tak ako ich bežne poznáme sú popísané dlhodobo a neustále testované:

– LETSystem (Local Exchange Trading System),
– vlastné meny v niektorých mestách Veľkej Británie,
– etické fondy,
– bártrový obchod,
– teória základného príjmu (www.zakladnyprijem.sk),
– in-box-system predaja potravín,
– potravinové banky,
– znižovanie nákladov na základné životné potreby cez priamy nákup od výrobcov, cez výpomoc pri práci ako výmena za tovar, až po vlastné pestovanie, chov a produkty,
– znižovanie nákladov na chod domácnosti a domu za pomoci zatepľovania, šetrných technológií, ekologických riešení hospodárenia s vodou, odpadmi, energiou, cez využitie miestnych stavebných materiálov, prírodných materiálov, recyklácie a znovuvyužívania odpadov (starých okien, tehál, PET fliaš, atď. pri výstavbe).
– využívanie hromadnej dopravy, maximálneho využívania priestoru áut pri doprave ľudí,
– second-handy, komunitné využívanie služieb práčovne, dovozu materiálov, komunitné záhrady v mestách, mestské farmy

Aj mnohé ďalšie permakultúrne riešenia sú výbornými nástrojmi ako znížiť potrebu peňazí a nestratiť kvalitu života, zážitkov a pocitu šťastia.

Často platí opak – spolu s nimi prichádza synergicky, ruka v ruke zdravie, spojené s väčším pohybom, kvalitnejšími potravinami a bývaním, zmenšením stresu zo straty práce, nadobudnutie nových priateľstiev, radosti, skúseností, životnej múdrosti a všetkých tých nehmatateľných hodnôt, po ktorých túžime. Je len na nás, aké sú naše vnútorné možnosti a hranice.

Každý človek je jedinečný a mal by si vedieť sám zadefinovať čo potrebuje a čo už nie, nemôžeme stanoviť pravidlo, že mobily či počítače sú zlé, autá sú zlé, a podobne. Pre niekoho sú zásadné, pre iného nie. Dôležitá je len miera toho, koľko z týchto vecí a ako často pre svoj život potrebujeme.

Položte si ešte jednu otázku:

Vedeli by ste znížiť vaše nevyhnutné náklady na základe poskytnutých riešení?
Mohlo by sa stať, že vám zrazu zostanú peniaze aj na naplnenie niektorých vašich snov?

autor: Patricia Černáková

Copyright: Pacific Edge Info