Sociálne vylúčeným by mohla pomôcť pôda.

Zdroj: Stanislava Harkotová, aktuálne.sk Sociálne vylúčeným ľuďom, a nielen im, by mohla pomôcť práca, ktorá by v sebe obsiahla trvalo udržateľný rozvoj. V tejto súvislosti sa skloňuje najmä termín permakultúra. Napriek tomu, že ekocentrá hovoria o dôležitosti, záujem o ich poznatky nie je. Aj Daniel Diškanec, ktorý prevádzkuje kemp pre bezdomovcov v Martine, začal na […]


Zdroj: Stanislava Harkotová, aktuálne.sk

Sociálne vylúčeným ľuďom, a nielen im, by mohla pomôcť práca, ktorá by v sebe obsiahla trvalo udržateľný rozvoj. V tejto súvislosti sa skloňuje najmä termín permakultúra. Napriek tomu, že ekocentrá hovoria o dôležitosti, záujem o ich poznatky nie je.

Aj Daniel Diškanec, ktorý prevádzkuje kemp pre bezdomovcov v Martine, začal na vlastných pozemkoch pestovať zeleninu a ovocné stromy podľa pravidiel permakultúry.

Projektov zatiaľ nie je mnoho. A vyzerajú rôzne. Napríklad sa usilujú zapojiť do chovu zvierat a pestovania plodín ľudí bez domova, tých, ktorí sa vrátili z väzenia, i vylúčených Rómov.

“Týmto ľuďom často chýba zmysel života. Kritizuje sa, že sú tými, ktorí berú zo systému, ale nikto sa nezamyslí, čo urobiť preto, aby to tak nemuselo byť. A najmä sa nemyslí na to, že v tých ľuďoch treba vidieť hodnotu,” tvrdí Patrícia Černáková, záhradná architektka a tvár slovenskej permakultúry.

Skúsenosti ako dať sociálne vylúčeným ľuďom šancu hovoria dokonca o tom, že sa môžu zapojiť do trvalo udržateľného rozvoja.

Nesedieť bezcieľne v Amazónii

Černáková spomína na projekty v Brazílii, ktoré sa usilujú riešiť situáciu s klčovaním dažďového pralesa, na ktoré dopláca miestne obyvateľstvo. Ľudia v niektorých oblastiach Amazónie žijú veľmi chudobne.

Paradoxom je, že sa nachádzajú v povodí najväčšej rieky sveta, no nemajú prístup k pitnej vode. Tá sa dováža vo fľašiach, plast následne končí v prírode. A tak odborníci v permakultúre začínajú so vzdelávaním k trvalému rozvoju.

“Stačí pohnúť rozumom. Pol roka tu prší, pol roka nie. Tak pol roka vodu zbierajme, pol roka skladujme a používajme. A nebudeme si ničiť spodnú vodu. Vymyslíme si spôsob, ako mať pekné a slušné toalety. A plochu pri dome si vysaďme ovocím a zeleninou. Zrazu tí ľudia dostávajú zmysel života a nesedia bezcieľne pred chatrčou,” ilustruje postupy Černáková.

Terapeutické účinky

Štefan Straka zo združenia Svatobor, ktoré má vo vranovskom okrese ekozáhradu, hovorí, že to nie je len o praktickosti a úžitku práce spojenej s  pestovaním plodín a kultiváciou životného prostredia. Pôda je totiž podľa jeho slov jedinečný liečebný prostriedok.

“Funguje vo vzťahu k rôznej duševnej a sociálnej patológii u ľudí tak, ako funguje špongia vo vzťahu k vode. To znamená, že práca s pôdou prináša ľuďom to, že zem od nich akoby absorbuje škodlivé napríklad emócie a nálady,” hovorí Straka.

To, že má práca s pôdou či pobyt v záhrade svoje účinky, potvrdzuje aj Štefan Szabó z ekocentra Sosna pri Košiciach.

“Raz za čas k nám chodí naša známa, ktorá sa stará o autistické dievčatko. Dievča v záhrade doslova ožije. Kontakt s pôdou a prírodou je najlepšou terapiou. To isté  môžu potvrdiť aj mamičky s malými deťmi, ktoré k nám často chodia na záhradu načerpať energiu,” hovorí.

Pestujú zeleninu, zmizol odpad

V areáli Malinka pri Rudlove odpozorovali jav, kedy ľudia, ktorí sa starajú o skrášľovanie na poli, zrazu začínajú skrášľovať aj svoje okolie. Pravidlá záhrady sa skrátka dostali do pravidiel bežného života.

V ekocentre pracujú aj Rómovia z blízkej osady. Nič ako krádež náradia nepoznajú, znížil sa podiel krádeží palivového dreva, dokonca miznú divoké skládky komunálneho odpadu, ktoré sa kopili pri príbytkoch Rómov.

Straka svoje skúsenosti opiera aj o prácu holandských psychológov a teóriu rozbitých okien – rozbité prostredie privádza svojich obyvateľov k nerešpektovaniu spoločenských noriem. “V prostredí, ktoré je zdeformované, je ľahšie porušiť pravidlá. Tam, kde vládne harmónia, prebúdza sa aj zmysel pre krásu a dobro,” vysvetlil princíp teórie.

Podieľali sa, park neničia

Sosna niekoľkokrát oslovila sociálnych pracovníkov z charít či azylových domov s ponukou, že naučí nezamestnaných či ľudí bez domova vzťahu k pôde. Bez odozvy.

“Jeden čas sme mali v záhrade miestnych Rómov, ktorí nám pomáhali, len problém je v tom, že ich kultúra je skôr nomádska, zberačská,” myslí si Szabó. Pre túto skupinu ľudí by sa preto podľa neho hodili skôr práce spojené so zberom, napríklad liečivých rastlín, húb či lesných plodov.

Černákovej skúsenosti hovoria o tom, ak sa niekto podieľa na projekte, má k nemu vzťah. “V Medovarciach som podľa permakultúrneho dizajnu navrhovala park. V dedine je okolo 40 percent Rómov, mnohí z nich sa podieľali na tom, ako sa to nadizajnovalo, spolupodieľali sa na kultúrnej časti aj realizácii. Do dnešných dní park nik nedeštruuje,” pripomenula.

Rómovia majú tradíciu v remeselníctve. Zlyhávanie potom podľa Černákovej prichádza, ak spoločnosť nevyužíva tento potenciál a žiada od nich, aby dosiahli vysoko intelektuálnu úroveň.

Aj Únia volá po sebestačnosti

Szabó hovorí, že práca so sociálne vylúčenými je dôležitá, no napriek tomu je to prakticky ignorovaná téma.

“Neviem, či si to politici uvedomujú, že je tu veľmi početná skupina nezamestnaných, ktorí nemajú vzdelanie, majú len svoju pracovnú silu a ktorí v minulosti z veľkej miery pracovali v poľnohospodárstve a na farmách,” pripomenul.

Slovensko, ktoré má dlhodobú tradíciu v agrosektore, dnes dokáže podľa neho pestovať repku a všetku prácu za človeka robí dotovaný stroj. Szabó upozorňuje, ide o výsledok jednak zlej agrárnej politiky Únie, ale aj zle nastavených požiadaviek Slovenska voči dotáciám.

“Je tragédiou, že vidiek u nás stráca svoj charakter a stále viac sa podobá na veľkosklad nejakého obchodného reťazca. Zanikajú záhrady, každý len vrčí na dvore s kosačkou tak, ako to vidí v reklame,” poznamenal.

Pritom už aj komisie Európskej únie upozorňujú na to, že vidiecke regióny by mali posilniť svoju sebestačnosť ako spôsob prekonania krízy. Obce, ktoré by napríklad svoje politiky založili na permakultúre, udržateľnosti či ochrane prírody, by podľa predstaviteľa Sosny mohli zlepšiť nielen rozvoj cestovného ruchu, ale najmä medziľudské vzťahy.





Komentáre

Diplomovaná permakultúrna dizajnérka

  • absolventka odboru Záhradná a krajinná architektúra, SPU Nitra v roku 2002
  • absolventka kurzu permakultúrneho dizajnu v roku 1994
  • diplomovaná permakltúrna dizajnérka od roku 2002
  • od roku 1996 spolulektorka kurzov permakultrury v SR i ČR
  • od roku  2002 lektorka kurzov permakultúrneho dizajnu, záhradníctva a architektúry
Ako dcéra priekopníka permakultúry v Československu, Karola Končka, som sa s permakultúrou stretávala od destva...
Publikované , aktualizované .
Prečítajte si ďalšie články z kategórie: Ostatné