3x Permatak v Stožku

Sneh napadnutý, slaninka v údiarni, cider zreje v pivnici, permakultúrny festival čaká na posledné potvrednia a tak nastal čas písať. Rád by som si teda napravil dlhodobý rest a naísal reportáž k Permataku, ktorý bol u nás. Keďže u nás boli už 3 Permataky a od toho posledného ubehlo viac ako pol roka, bude to skôr zhodnotenie s fotkami, ako skutočná reportáž.


Prvý Permatak, ktorý sa u nás konal bol v roku 2015, tesne po našom nasťahovaní do staro-rodičovského kamenného domčeku v Stožku, tesne po tom, ako sme obaja oslávili 30 rokov, pol roka po tom, ako som sa “náhodou” stal predsedom organizácie Permakultúra SK. Keďže sme s Permatakom len začínali, ešte sme len overovali pravidlá, neriešili prezenčky. Permataku sa zúčastnil takmer celý, ešte pomerne čerstvo zostavený team organizácie a Martin. Už vtedy sa Permatak ukázal ako skvelá príležitosť sa lepšie spoznávať, porozprávať sa aj mimo “úradníckej” práce, v ktorej v organizácii nie je málo, spoznávať nových ľudí zameraných na permakultúru, pre nás introvertov aj príležitosť hľadať si svoju rolu v skupine so zámerom. Nemalou skúsenosťou sa ukázalo aj plánovanie a menežovanie celej akcie pre nás, ktorý sme s riadením dovtedy veľké skúsenosti nemali. Keď vám na víkend príde pomôcť 15-16 ľudí, chcete pripraviť veci na ktorých sa bude robiť tak, aby nikomu nechýbal materiál, nikomu nechýbalo náradie, každému aby bolo dobre, aby mal každý dosť vody, aby bolo dosť občerstvenia pre všetkých, aby bolo nachystané pivko aj vínko pre tých, čo majú chuť. Aby sa efektívne a s ľahkosťou urobilo čo najviac, čo je v záujme hostiteľa aj v záujme účastníkov. A nie je to také ľahké ako sa zdá.

I. Prvý kontakt s Permatakom

Vrátim sa ale k prvému Permataku. Zoznam vecí, ktoré som naivne chcel robiť, sem radšej ani nebudem dávať, bolo to vyslovene naivné. Namiesto toho sme vďaka účastníkom zhodnotili naše priority a pustili sa do práce. Prvou prioritou bolo vypratanie garáže,  v ktorej sme chceli urobiť sklad pre náš bezobalový obchodík, druhou búda pre psa, na ktorej sme chceli otestovať kvalitu našej hliny, ktorou sme chceli omietnuť interiér.

Vypratať garáž som sa snažil už niekoľko dní predtým, no vzhľadom na nostalgiu som sa nevedel pohnúť. Na to prišla ako na zavolanie Patricia, ktorá tvrdila, že jej to pomôže si oddýchnuť. Neviem, či pomohlo, no nám určite. V priebehu nasledujúcich týždňov sme priestor dočistili, zrekonštruovali a spustili náš e-shop, ktorý tvorí náš hlavný príjem doteraz.

Predtým / potom:

Zatiaľ druhá skupinka spracovávala hlinu, vybrala množstvo kamienkov vďaka ktorým sme nakoniec na omietanie domu hľadali hlinu inde. Búdu sme síce doomietali sami, no spoločne sme vytvorili na jej streche bylinkovú záhradku ktorú využívame doteraz – rastie na nej palina, oregáno, tymián, lesné jahody, pažítka, divoké paradajky, kapucínka, šalvia, saturejka, alchemilka . Búda bola príliš veľká na jedného psa, no už má dvoch spokojných obyvateľov.

Okrem toho ženy upratali maštaľ a pivnicu – čoho výsledkom bola aspoň trojkubíková kopa organického materiálu (hlavne slama, kurince, staré zemiaky), ktorú sme priebežne preliavali vodou a po pár mesiacoch termickej reakcie a občasného prehadzovania z nej bol asi kubík krásneho čierneho kompostu.

Vďaka tomuto Permataku sme boli schopní pohnúť sa s e-shopom, začali ma baviť metódy rýchleho kompostovania, pochopil som význam zbavovania sa bremien z minulosti a že je občas dobré, keď s nimi pomôže niekto, kto na ne nie je viazaný. Účastníci si vyvetrali hlavu, získali prvé informácie v zakladaní termického kompostu, naučili sa zakladať zelenú strechu či urobiť hlinenú stenu. Samozrejme na úplne začiatočníckej úrovni.

II. Nie je kameň ako kameň

V roku 2016 sa u nás konal druhý Permatak. Pôvodný zámer bol vybudovať čo najviac kamenných terás na záhrade z lokálneho kameňa. No vyskytlo sa pár problémov – lokálny kameň je andezit a nenašiel som žiadne ložisko, ktoré by sa lámalo po vrstvách, takže všetky kamene mali nepravidelný tvar. Druhý problém bol, že sme sa dohodli na zvládnuteľnej veľkosti kameňa, no z lomu mi doviezli drvivú väčšinu kameňa podstatne väčšieho, v deň začiatku Permataku. A sme pri tých manažérskych schopnostiach. Po tom, ako som fotku kameňa zavesil na facebook, traja ľudia sa hneď odhlásili. Nuž, aj im celkom rozumiem. Nakoniec sme sa stretli v celkom slušnom počte aj napriek tomu, vybudovali sme jednu z piatich terás (slušné skóre) a niektoré ženy vysadili pár záhonov. Tento Permatak mi ukázal najviac dôležitosť dobrého plánovania a nepreceňovania vlastných možností.

III. Do tretice všetko dobré

Posledný Permatak sa konal na jar 2018 a konečne som mal pocit dobre zvládnutej práce z pohľadu organizátora (samozrejme zlepšovať aj tak bolo čo). Stretli sme sa v naozaj hojnom počte a urobili sme kopu užitočnej práce, čomu sa nikomu nechcelo veriť, že za víkend zvládneme. Samozrejme s bránicou presilenou od smiechu. Vysadili sme jeden mini svejl v jedlom lesíku, orezali starú jabloň, pripravili ochranu ovocných stromov pred ovcami, vybudovali 4 identické vyvýšené záhony, postavili trojkomorový kompostér z paliet a dokončili vonkajší prístrešok pre pasené prasatá, ktoré sme do neho nakoniec aj umiestnili.

 





Komentáre