Zažite rodinnú atmosféru a „nadupaných“ odborníkov!

Dobré ránko, všetkých vás srdečne vítam na festivale Permakultúra v meste. Dnes nás čaká pestrý program, skvelé jedlo, pre deti detský kútik a množstvo zaujímavých ľudí na jednom mieste,“ tieto slová zazneli pri otvorení jedného z predchádzajúcich ročníkov festivalu, ktorý na Slovensku nemá obdobu. Posledné tri roky sa festival konal v priestoroch Vodárenského múzea v Bratislave, tentoraz sa sťahuje do Zvolena.


Festival permakultúra v meste 2017

Niektorí návštevníci chodia na festival už niekoľko rokov po sebe a ako s organizátormi, tak aj s ostatnými náv­števníkmi majú priateľské vzťahy. „Našou hlavnou myšlienkou bolo vytvo­riť priestor, kde sa môžu nadšenci permakultúry spolu stretávať, zdieľať svoje skúsenosti, strasti aj radosti,“ povedala Patrícia Černáko­vá, zakladateľka festivalu a zároveň jedna z hlavných priekopníčok permakultúry na Slovenku.

„Zložte sa a vyberte si z programu, čo vás zaujíma, o informačne nabité témy nebude núdza,“ vyzývam zvyčajne návštevníkov a týmto článkom zároveň aj vás. Rada vám predstavím podujatie, ľudí, na ktorých stojí aj atmosféru, ktorú rozhodne treba zažiť.

Keď vás to chytí za srdce

Permakultúra nie je na Slovensku až taký neznámy pojem. Za posledné roky sa dostala do povedomia ľudí, ktorí sa zaujímajú o envi­ronmentálne témy, o pesto­vanie podľa vzoru prírody, ale atraktívnou je aj pre „lenivých záhradkárov“. Jed­ným z jej cieľom je záhrady nastaviť tak, aby v nich bolo čo najmenej práce a pritom čo najviac výnosov. Docieliť sa to dá veľmi premysle­ným konceptom, v ktorom príroda robí prácu za nás, ak jej to umožníme. Napríklad nastielaním záhonov slamou pôda nevysychá tak rýchlo, netreba toľko plieť a nedo­chádza k minieróziám pôdy. Či budovaním vyvýšených záhonov, do ktorých sa ne­vstupuje, preto v nich nie je utlačená pôda a netreba ich neustále okopávať.

Permakultúra je však pre vášnivých permakultúr­nikov omnoho viac. „Je to životný štýl,“ hovorí Martin Pavlovský, jeden z hlavných organizátorov festivalu. „Pri každom nákupe vnímam za tovarom jeho životnú cestu od vzniku až po vyloženie do regálov obchodov. Podľa toho sa rozhodujem, či kivi, ktoré precestovalo zaoce­ánskou loďou až k nám, mi ozaj chýba. Alebo či rifle, na ktorých výrobu potrebujeme iks litrov vody, naozaj potre­bujem,“ vysvetľuje.

Permakultúra sa stala aj pre mňa životným štýlom a jej princípy som vo svojom životnom príbehu aplikovala pri stavaní domu. S mužom sme si postavili mobilný eko­logický drevodom, v ktorom sú riešenia, ako napríklad pasívne tienenie výsadbou či rozvody vody, čo najkratšie, aby nedochádzalo k tepel­ným stratám. Pointa totiž tkvie v tom, že v permakul­túre nejde o záchranu sveta, ale o malé krôčiky, v ktorých ideme iným príkladom v po­hľade na ekologickú, časovú, energetickú a finančnú efek­tivitu. Výsledkom by malo byť optimálne riešenie, ktoré najmenej ubližuje prírode a najviac pomáha človeku.

Cena pre poslov

Vráťme sa späť na festival. Konkrétne na predchádzajú­ci 6. ročník, ktorý sa venoval téme Sebestačnosť. Vo Vodárenskom múzeu bolo rušno. Šéf organizácie Per­makultúra Sk Jozef Fekiač privítal pána Štefana Szabóa s manželkou Silviou, ktorí si pripravili prednášku o svojej permakultúrnej ceste od vy­tvorenia ekocentra Sosna pri Košiciach až po jeho pestrú činnosť dnes.

„Manželia získali za veľký prínos pre udržateľný rozvoj a šírenia myšlienky perma­kultúry aj cenu Roh hojnosti. Organizácia Permakultúra SK ho každoročne odo­vzdáva takýmto poslom permakultúry,“ uviedol na vysvetlenie Jozef Fekiač. Medzitým sa už priestory slušne zaplnili návštevníkmi. Kým veľká časť počúvala prednášku Sebestačné bý­vanie s troma pohľadmi na alternatívne stavby v hlavnej sále, v menšej prednáškovej miestnosti rozprávala o svo­jich skúsenostiach známa permakultúrnička Katka Horáčková o pestovaní vlast­ných semienok.

Ďalšia skupinka ľudí sa pohodlne usadila v kaviar­ničke na tulivakoch. Viacerí z nich sú rodičia detí, ktoré sa hrávajú v detskom kútiku vedľa. Ľudia, ktorí prišli neskôr, si priebežne prezerali výstavné stánky rôznych neziskových organizácií, ale aj predajcov biopotravín, semienok, zeleného hnojenia či kníh s permakultúrnou tematikou.

Silné príbehy

Medzi početnými náv­števníkmi som zahliadla aj svoju spolužiačku z kurzu Úplného kurzu permakul­túrneho dizajnu Barborku Chomolovú. „Neviem, na ktorú prednášku ísť skôr,“ vyhŕkla nadšene. Rada by som jej poradila, ale aj ja sama mám dilemu, do ktorej prednáškovej miestnosti sa vybrať skôr. Barborka prišla prvýkrát a zjavne sa jej na festivale páčilo. „Neuveri­teľné, že festival takéhoto rozmeru robí tím dvanástich ľudí. A vieš čo? Ešte viac ma prekvapuje, že to pripravuje­te len z nadšenia.“ Po týchto slovách som ju prizvala do nášho tímu na prípravu ďalšieho ročníka. Barborka sa nechala prehovoriť.

Odvtedy ubehol celý rok a spolu s jadrom organizátorov pripravujeme nový, už v poradí siedmy ročník.

So svojimi pohľadmi vy­stúpia odborníci aj praktici z rôznych oblastí od zootech­nológa Jána Kollára, ktorý vystúpi s témou akvaponic­kého chovu rýb a pestovania rastlín, cez odborníkov na ekočističky až po predstavi­teľov projektu biotechnické inovácie pri využití dažďo­vej vody v meste Zvolene.

Aj tento rok bude pripravené chutné jedlo, detský kútik, vystavovatelia i kaviarnička. Príďte sa pozrieť na poduja­tie, na ktorom stretnete ľudí, ktorým nie je svet ľahostaj­ný. Zároveň zažijete priam rodinnú atmosféru a vypo­čujte si zaujímavé informá­cie, ktoré stoja za to.

Ak chete vedieť, ako to na festivale vypadalo minulý rok, môžete si pozrieť galériu, kde nájdete aj záznamy vybraných prednášok.





Komentáre