Akvapónia 2015 „od Berlína až po Bratislavu“

V roku 2015 bol cieľom hlavne monitoring akvaponických projektov v rámci klimatických podmienok strednej Európy. Podstatou bolo čo najlepšie pochopiť fungovanie a úskalia akvapónie v podmienkach okolitých krajín, a tiež preberanie skúseností jednotlivých prevádzkovateľov ochotných sa o ne deliť. Väčšina navštívených akvaponických projektov je práve z Českej republiky nachádzajúcej sa medzi týmito dvoma hlavnými mestami.


V roku 2015 bol cieľom hlavne monitoring akvaponických projektov v rámci klimatických podmienok strednej Európy. Podstatou bolo čo najlepšie pochopiť fungovanie a úskalia akvapónie v podmienkach okolitých krajín, a tiež preberanie skúseností jednotlivých prevádzkovateľov ochotných sa o ne deliť. Väčšina navštívených akvaponických projektov je práve z Českej republiky nachádzajúcej sa medzi týmito dvoma hlavnými mestami.

mapa akvaponia 2015Jednotlivé miesta projektov sú očíslované na mape.

1. ECF Farmsystems, Berlín, Nemecko

Pravdepodobne zatiaľ stále najväčšou, a zároveň prvou komerčnou, akvaponickou farmou v Európe vôbec je ECF Farmsystems GmbH. Táto farma bola dokončená v decembri 2014 a otvárať pre verejnosť ju mali približne týždeň po našej návšteve začiatkom mája 2015. Farma sa rozlieha na ploche 1800 metrov štvorcových a na svojich stránkach prezentuje, že vyprodukuje 30 až 35 ton rýb a zeleniny ročne. Celá farma je podľa slov jej výkonného riaditeľa financovaná investormi a bez štátnych dotácií. Konkrétne sa farma skladá z budovy rozčlenenej na menšie administratívne a predajné priestory, ako aj veľkých priestorov pre nádrže s rybami, pre filtre, či pre obrovské nádrže na zber dažďovej vody zo striech. K budove prilieha veľký skleník rozdelený na dve časti. Jedna je určená pre teplomilné druhy plodovej zeleniny náročnej na teplo a živiny. Druhá časť je pre menej náročnú listovú zeleninu a bylinky. V nádržiach sa chovajú, akvaponistami obľúbené a vďačné ryby, Tilápie. Celá farma je riadená modernou výpočtovou technikou, ktorá sleduje a riadi všetky dôležité parametre vody, prípadne upozorňuje obsluhu na odchýlky od prípustných hodnôt.

?????????????Z ľavej strany predajné priestory, sklady a zázemie, pokračujúce skleníkom pre náročnú zeleninu, končiac zatieneným skleníkom pre menej náročné rastliny. ECF Farmsystems GmbH, Berlín.

 

Pokiaľ je tu niečo trochu diskutabilné, tak je to skutočnosť, nakoľko tu ide o akvapóniu v pravom slova zmysle. Veľká komerčná farma ako je táto si nemôže dovoliť nejakou náhodou kontaminovať ryby a spôsobiť ich úhyn. A to je asi hlavný dôvod, prečo sa pravdepodobne voda od rastlín už nevracia späť k rybám, ale tvorí odpadovú vodu. Aj napriek tomu ale, že asi nie je úplne dodržaný cyklus živín tak ako hovorí teória o akvapónii, táto farma má určite nižšiu spotrebu vody a živín ako klasické akvakultúrne a skleníkové hospodárstva.

?????????????Uhorkám dozretým začiatkom studeného mája, sa nedalo ani po chuťovej stránke nič vytknúť. ECF Farmsystems GmbH, Berlín.

2. Jezvé u České lípy, ČR

Trochu nižšie na juh od Berlína, ale už za hranicami ČR môžeme v obci Jezvé u České Lípy nájsť malý akvaponický projekt. Je skonštruovaný v skleníku pristavaného k hospodárskej časti rodinného domu. Akvaponistami často používaný 1000 litrový IBC kontajner bol rozpílený na dve polovice, ktoré sú navzájom prepojené a tvoria nádrž pre okrasné ryby. Z tejto nádrže je voda odčerpávaná do plastových prepraviek fungujúcich ako rastové polia. Tie sú naplnené hranatým štrkom slúžiacim ako biologický filter, a zároveň médium pre zakoreňovanie rastlín. Skúšobne tu bolo pestovaných viacero druhov rastlín, pričom ale majiteľ tohto systému preferuje najmä uhorky a papriky. Začiatkom sezóny, keď sme projekt navštívili, sa príliš nedarilo z viacerých dôvodov. Koncom leta, po drobných úpravách, už ale boli k dispozícii radostné správy o veľkej úrode uhoriek, ako aj ich fotky.

3. Vetrušice u Prahy, ČR

Len kúsok nad Prahou vo Vetrušicích môžeme nájsť skleník, ktorý už bol postavený ako „akvaponický“. Okrem zadnej steny, ktorá slúži ako akumulátor tepla, je nádrž pre ryby, ako aj rastové pole, zapustená pod úrovňou terénu. Aj tieto opatrenia znižujú náklady na predĺženie sezóny, prípadne na vykurovanie počas celoročnej prevádzky. V tomto systéme sa chovajú prevažne kapry. Celkovo je konštruovaný ako tzv. DWC systém, v ktrorom rastliny plávajú na plávajúcich raftoch. Pestujú sa tu teda skôr šaláty a bylinky.

gsrNákres „akvaponického“ skleníku postaveného vo Vetrušicích pri Prahe.

4. Jiřice, ČR

V Jiřicích, pár kilometrov od Humpolce, prerobil dlhoročný akvarista pôvodne kúpací bazén na akvaponický systém. Bazén je zapustený do zeme a okolo neho je postavený skleník, ktorého časť bočnej steny tvoria veľké posuvné dvere otvárané v teplých letných mesiacoch. Takto je zabezpečené nie len vetranie, ale aj regulácia priameho slnečného žiarenia pre rastliny v rastových poliach, umiestnených priamo nad bazénom na jeho okraji.  V tomto bazéne sú chované pstruhy. Aj keď boli obavy, že im budú vysoké letné teploty robiť problémy, bazén zapustený v zemi nesklamal, vodu udržal relatívne chladnú, a zabránil tak nepríjemnostiam. Zaujímavosťou tohto projektu je aj to, že sa tu testovalo použitie hnojív. V malých dávkach boli podávané akvaristické hnojivá, ale aj napríklad horká soľ za účelom dodania horčíka rastlinám. Paradajky sa za to odvďačili bohatou úrodou a u pstruhov nebola pozorovaná žiadna ujma.

OLYMPUS DIGITAL CAMERAZmiešaná výsadba s bohatou úrodou rajčín v akvaponickom systéme v Jiřicích.

5. EARTHSHIP, Zlechov, ČR

V moravskej obci Zlechov môžeme nájsť jednu zo stavieb známu po celom svete pod názvom Earthship. Ide o stavbu domu, ktorej prototyp naprojektoval Miachael Reynolds v Novom Mexiku. Ide o typ nízkoenergetického, resp. pasívneho domu, ktorý je v origináli, okrem iného, postavený z odpadu. Zaujímavosťou stavby v moravskom Zlechove je navyše aj to, že celé druhé poschodie má presklenú strechu a slúži ako skleník. Približne v strede domu je vysoká 3 kubíková nádrž. Táto vďaka preskleniu poskytuje v prízemí, v obytnej časti možnosť pozorovať ryby ako v akváriu. Na poschodí v skleníku sú pestované najmä šaláty, paradajky a uhorky. V systéme boli používané všetky tri druhy akvaponických systémov (floodanddrain, NFT a DWC) a skúšané boli aj vertikálne rastové polia. Prvý skúšobný rok prevádzky akvapónie nebol príliš radostný. Veľká presklená plocha bez zatienenia spôsobila pri vysokých letných teplotách prehriatie a tým kolaps celého systému. Po tejto nepríjemnosti a poučení sa systém na jeseň znova pekne rozbehol a zazelenal.

8 earthshipZelenine sa v Zlechove po vyriešení problému s teplom zase pekne darí, a to bez použitia akýchkoľvek hnojív.

6. Projekt „Skleník“, Bratislava, SR

Náš report akvaponických projektov zakončujeme bratislavským projektom „Skleník“, na ktorom spolupracujeme. Tento experimentálny projekt vznikol v roku 2014 a bol založený ako skúšobný akvaponický projekt, najmä za účelom posúdenia efektivity. V roku 2015 bol k prvému systému pristavaný ďalší a väčší systém. Ten menší pozostáva z kubíkového IBC kontajnera, v ktorom sa chovajú menšie ryby, hlavne okrasné kapry, karasy a jalce. Do väčšieho boli nasadené kapry obyčajné v počte približne 30 kusov na 8 kubíkovú nádrž. V oboch systémoch rastú šaláty, prípadne bylinky na plávajúcich raftoch (DWC) v okysličovaných rastových poliach. Pôvodný plán, odizolovať akvaponickú časť od obrovského skleníka za účelom fungovania v zimných mesiacoch, nebol nakoniec z dôvodu vysokých nákladov uskutočnený. Aj preto sú momentálne systémy odpojené a čaká sa na príchod jari.

gfPrerastené šaláty a bylinky v akvaponickom projekte „Skleník“ v Bratislave.

Zaujímavým pokusom v rámci projektu „Skleník“ boli tzv. Petriho misky s vrstvou agaru. Tieto sa bežne používajú na kultiváciu rôznych baktérií, my sme ich ale získali od lektorky na seminári organizovanom ekologickým centrom Veronica v Hostětíne. Boli určené na zistenie prítomnosti baktérií vo vode z domácej ČOV. Podstata bola tá, že sa malo nakvapkať pár kvapiek testovanej vody na agar, nechať niekoľko dní a počkať, či sa vytvorí nejaká bakteriálna kultúra. My sme použili zvlášť misku pre vodu znečistenú rybami odobratú sterilnou striekačkou a zvlášť misku pre vodu prefiltrovanú rastlinami. Ako môžeme na fotografii vidieť, na miske s odpadnou vodou od rýb sa vytvoril bujný život všade tam, kde voda prišla do kontaktu s agarom. Na druhej miske, v ktorej bola rastlinami prečistená voda sa nič také nevytvorilo. Vyliahlo sa tu len niekoľko lariev malých mušiek, ktoré by po preniknutí do bazéna slúžili ako doplnkové krmivo pre ryby.

dfndfnJasný žltý fľak bol v hornej miske už pred pridaním testovanej vody a poslúžil ako rozoznávací prvok.

Ďalšou oblasťou, ktorú sme riešili bola cukornatosť plodov vypestovaných v akvapónii. Na jednej zo zahraničných internetových stránok sa objavila správa, že hydroponicky pestovaná zelenina nedosahuje takú cukornatosť ako pestovaná v pôde. Stačilo teda zohnať prístroj zvaný refraktometer, ktorý meria cukornatosť tekutín používaný napríklad aj vo vinárstve. Čo už bolo trochu ťažšie, bolo zohnať dozreté plody z akvaponických systémov, prípadne ešte plody tých istých odrôd, ale už pestovaných v pôde. Jediné miesto, kde sa nám podarilo získať oboje bol akvaponický projekt v Jiřicích. Z tabuľky s nameranými údajmi sa dá vo všeobecnosti povedať, že plody z akvapónie dosahovali nižšiu cukornatosť ako plody pestované v pôde. Ako je ale vidieť na dvoch príkladoch paradajky s cukornatosťou 6 a 5 na stupnici Brix, zelenina môže dosahovať dostatočnú cukornatosť aj v akvapónii. Ide len o to, vytvoriť rastlinám vhodné podmienky pre ich rast. Samozrejme cukornatosť nie je jediným faktorom kvality ovocia a zeleniny. V súčasnosti máme odovzdané vzorky a čakáme na výsledky z VUV Brno, kde by sa mala okrem iného zisťovať aj prítomnosť ťažkých kovov.

gnZáver

Záverom, v rámci záľuby tvorenia tabuliek, uvádzame orientačný rozpočet akvaponického projektu „Skleník“ pre prípadných záujemcov o akvaponické systémy. Keďže sa na zimu systémy odpájajú, tak rátame na jar s nasadením (kúpa) a na jeseň s výlovom (predaj) rýb. Do rozpočtu zámerne neudávame niektoré, aj keď prevažne podstatné náklady, pričom za nimi uvádzame otáznik. Kalkulácia mala prezentovať hlavne ekonomickú efektivitu systému len čo sa týka neustále opakovaných nákladov, ktorými je elektrina, ryby (v našom prípade) a ich krmivo. Čo sa týka ziskových položiek systému, tak predpokladáme, že pri sezóne dlhej 6 mesiacov dokážeme vypestovať niečo cez 700 kusov šalátov a zvýšiť hmotnosť kaprov kŕmením o 10kg. Ak si teraz pozrieme rozdiel, alebo teda potenciálny zisk z takéhoto systému, tak vidíme, že teoreticky by sme vedeli za sezónu zarobiť 250€. To by bolo samozrejme v poriadku, ale asi málokto by dokázal z tých 250€/rok zabezpečiť všetky ostatné náklady označené otáznikom. Z uvedeného prepočtu je teda viac než zrejmé, že pri prevádzkovaní malého hobby systému budú zohrávať väčšiu rolu faktory, ako napríklad výhody vyplývajúce z produkcie vlastných potravín doma, atď. Prevádzkovanie malého hobby systému tak ako je v Bratislave, je z čisto ekonomického hľadiska totižto nerentabilné.

gddgnTo ale neznamená, že by ekonomicky ziskovými nemohli byť väčšie akvaponické projekty, ktoré u nás ale bohužiaľ zatiaľ nie sú moc vidieť. Prípadne aj zapojenie akvapónie do prepracovanejšieho pestovateľsko-chovateľského systému využívajúceho hlavne obnoviteľné zdroje a fungujúceho na základe trvalo udržateľných princípov. Tento rok, je okrem iného v pláne, napríklad aj využitie jedlých húb a rias v akvapónii. Nádeje vkladáme najmä do jedlých húb. A to nie len pre ich schopnosť viazať živiny rozdielne od rastlín schopných fotosyntézy, ale najmä za účelom využitia menej osvetlených a chladnejších priestorov na ďalšiu produkciu. To všetko je zatiaľ ale hudba budúcnosti, ktorá nás napĺňa presvedčením, že jedného dňa si aj u nás nájde akvapónia pevné miesto v trvalo udržateľných potravinových systémoch.