Priatelia, začali sme s Permatakom pred 5 rokmi a je to naša najmilšia činnosť – osveta, filozofovanie, stretávanie s kamarátmi pri pive aj tvrdá robota. Sieťovanie, vytváranie podhubia, aj zábava s celou rodinou. Takmer zadarmo, lebo jediným vstupom je vlastné úsilie každého zúčastneného, ktoré sa mu niekoľkokrát vráti. Vlastne je to jedna z najpermakultúrnejších aktivít.
Sneh napadnutý, slaninka v údiarni, cider zreje v pivnici, permakultúrny festival čaká na posledné potvrednia a tak nastal čas písať. Rád by som si teda napravil dlhodobý rest a naísal reportáž k Permataku, ktorý bol u nás. Keďže u nás boli už 3 Permataky a od toho posledného ubehlo viac ako pol roka, bude to skôr zhodnotenie s fotkami, ako skutočná reportáž.
Sebestačnosť. Čo to znamená? Odstrihnúť sa niekde na koniec sveta, Pánubohu za chrbtom, skončiť v práci, vylúčiť novodobú technológiu…alebo sa to dá aj inak? Permakultúra SK vám ponúka náš pohľad na sebestačnosť, ktorý niektorých z vás možno poteší, iných pošteklí. Poďme na to!
Pohľad niektorých fanúšikov permakultúry na peniaze je negatívny. Sú naozaj zlé? Alebo ešte stále nevieme ako s nimi nakladať? Každý by chcel na pozemku veľké jazierko, ale kde naň zarobiť, keď nechceme byť otrokmi systému? A sú peniaze ten jediný kapitál, ktorý máme k dispozícii? Kapitálu existuje mnoho druhov a chtiac-nechtiac s ním pracujeme neustále. Má zmysel sa mu vyhýbať?
Gazdovská obroda nie je organizácia. Je to spoločnosť. Má svoje pravidlá čestného prírodného prístupu a sama o sebe nevyžaduje žiadne úmorné papierovanie. Autor tejto výzvy ponúka na rozvoj gazdovskej obrody tieto počiny: Usporiadanie zhromaždenia v čase ľutňového, teda februárového splnu, pred tým, ako sa do zeme dostanú sená jarín a priesad. Teda v čase, ktorý pre gazdov môže byť celkom vhodný. Ďalej internetovú podstránku Rodnej cesty – Gazdovská obroda, na ktorej môžu byť aj vaše články.
Systémy navrhnuté podľa permakultúrnych princípov sa snažia napodobňovať prírodné systémy. Vychádzajú zo základných pravidiel fungovania ekosystémov. Aké sú to? Aký je ich zámer? Poďme si ich rozmeniť na drobné a spoločne sa prelúskať až k téme pôdy.
Tak ako každý rok festivalu Permakultúra v meste, aj tento ročník pripravuje skupina dobrovoľníkov a nadšencov permakultúry. Prečo? Aby sme mali možnosť sa spolu stretnúť, spoznať sa, podiskutovať o zásadných aj ľahších témach v spojitosti s permakultúrou a v neposlednom rade, mohli šíriť myšlienku permakultúry ďalej. Zorganizovať celoslovenský festival permakultúry, nie je vôbec jednoduché. Na jeho príprave sa podieľame celé mesiace. Napokon, dočítať sa o tom môžete v publikovanom článku – Ako vzniká festival.
Pôda je časť Zeme, vďaka ktorej žijeme a ktorá samotná je plná života. V posledných rokoch je pôda častou témou poľnohospodárov, vedcov i laickej verejnosti a starostlivosť o pôdu je jedným zo základných princípov permakultúry. Téma pôdy bola ale aktuálna odkedy si ľudstvo začalo uvedomovať svoju závislosť na nej. Tak aj známy český spisovateľ Karel Čapek sa často zamýšľal nad tým, “po čem šlape”.
Kvalita permakultúrneho dizajnu závisí hlavne od schopnosti pozrieť sa na pozemok ako na celok, teda ako na funkčný systém. Rovnako je ale potrebné rozumieť jednotlivým blokom, alebo častiam skladačky, z ktorých je tento sytém zostavený. A práve na porozumení týmto detailom a na ich správnej interpretácii stojí kvalita následnej realizácie. Ako sa k tomuto poznaniu dostať?
„Permakultúra je stále záležitosť pionierov“ – takto sa volá článok, ktorého autor je Ondro Végh vznikol na základe rozhovoru s Karolom Končkom, zakladateľom Asociácie permakultúry a permakultúrneho hnutia na Slovensku. (pôvodný článok)
Vybral som si z pôvodného článku dve otázky aj s odpoveďou, pretože by som ich rád položil Patricii Černákovej, jeho dcére a pokračovateľke, aby nám skúsila odpovedať, ako to vyzerá dnes. Vyznačil som časti textu, kde vidím že sú cenné zdroje námetov a na ktoré som poprosil Patriciu aby nám vyjadrila svoj pohľad.
