Družstvá, komunity, sieťovanie

Pojem „družstvo“ väčšine z nás pravdepodobne asociuje obraz JRD, a to nie zrovna pozitívny. Ja som mal družstvá spojené hlavne so zoštátňovaním pôdy v začiatkoch kolektivizácie, alebo na druhej strane s rozkrádaním štátneho majetku v dobe ich rozpadu. No družstvo je stále legitímna a pre účely komunít veľmi vhodná forma, ktorá nijak nemusí súvisieť s poľnohospodárstvom. A určite nesúvisí výlučne s minulým režimom. […]


Pojem „družstvo“ väčšine z nás pravdepodobne asociuje obraz JRD, a to nie zrovna pozitívny. Ja som mal družstvá spojené hlavne so zoštátňovaním pôdy v začiatkoch kolektivizácie, alebo na druhej strane s rozkrádaním štátneho majetku v dobe ich rozpadu. No družstvo je stále legitímna a pre účely komunít veľmi vhodná forma, ktorá nijak nemusí súvisieť s poľnohospodárstvom. A určite nesúvisí výlučne s minulým režimom.

Na uvedenie problematiky družstiev do reálneho svetla a objasnenie súvislostí okolo družstevných organizácii zorganizovali Brnenské Kultúrne noviny (ďalej KN) dňa 12.10.2013 na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej Univerzity konferenciu s názvom „Družstvá, komunity, sieťovanie“.

Aby som hneď na začiatku uviedol pojmy na pravú mieru – družstvo o ktorom je reč je v obchodnom zákonníku definovaná právna forma, kde súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok a spoločne ho užívajú za účelom naplnenia svojich spoločných potrieb, cieľov a hodnôt.

Šéfredaktor KN Jiří Plocek, ktorý viedol konferenciu, hneď na začiatku informoval, že až na jednu výnimku budú všetky prednášky prezentovať ženy. Práve pri témach, ktorým sa konferencia venovala a ktoré priamo narážajú na problémy mačistických foriem vládnutia a hospodárenia so zdrojmi, je citlivý prístup žien veľmi potrebnou zmenou.

Podporujme svojho sedliaka

Prvý príspevok konferencie bol venovaný poľnohospodárstvu, čo je vzhľadom k úvodu tohto článku možno trochu paradox. Veronika Frélichová hovorila o komunitou podporovanom poľnohospodárstve (CSA – community supported agriculture). Tento druh ekonomického usporiadania poľnohospodárstva umožňuje konzumentom zeleniny poznať svojho farmára, mať priamy vplyv na to, čo a ako sa pestuje, a farmárom umožňuje narábať s finančnými prostriedkami ešte pred obdobím úrody a to bez úveru. V jednoduchosti ide o vytvorenie družstva konzumentmi potravín, ktorí nahromadia dostatočný kapitál na to, aby farmár mohol začať pestovať ich jedlo. Ten im potom jedlo „predáva“ zadarmo až do výšky ich vkladov.

Z prednášky ma najviac zaujali 4 veci, ktoré dnešnému poľnohospodárstvu a potravinárstvu chýbajú a komunitou podporované poľnohospodárstvo je na nich založené: dôvera, komunikácia, spoluprácafantázia. Nakoniec, sú to predpoklady pre fungovanie akejkoľvek komunity, či už má formu družstva, občianskeho združenia alebo je bez právnej formy.

Duchovná televízia

Rímskokatolícky kňaz Leoš Ryška predstavil projekt kresťanskej televízie TV Noe s podtitulom „televízia dobrých správ“. Keďže televízia neútočí na prvú signálnu sústavu ľudí neustálymi reklamami, je odkázaná na fungovanie len z darov divákov, čo sa jej úspešne darí od roku 2006. TV Noe vďačí za silnú komunitnú podporu okrem iného aj širokému duchovnému záberu a otvorenosti voči všetkým náboženstvám. Ďalším dôležitým predpokladom tohto typu financovania je napĺňanie potrieb divákov, ktorí vnímajú TV Noe ako dôležitú alternatívu voči komerčným televíziám.

Pre mňa bolo najväčším pozitívom prednášky uvedomenie, že i zo strany katolíckej cirkvi vychádzajú ekumenické podnety zotierajúce rozdiely medzi cirkvami a že duchovný rozmer sa začína objavovať v médiách.

Pokazená ekonomika

O zákutiach súčasného ekonomického systému prednášala ekonómka Květoslava Pohlhammer-Lauterbachová. Dlhodobá kritička nekrytých fiat money hovorila o nezlučiteľnosti súčasného finančného systému a demokracie. Okrem kritiky existujúceho systému padli i konkrétne návrhy, ako sa pred ním brániť. Ako výhodná možnosť občianskej aktivity a uplatňovania priamej demokracie sa javia práve družstvá, kedy občania dokážu vytvoriť jednotnú silnejšiu entitu na dosiahnutie spoločných cieľov. Ako príklady slúžia sporiteľné družstvá ako prostriedok na zhromaždenie kapitálu za účelom financovania verejne prospešného podniku namiesto zadlžovania sa voči bankám, ktorých cieľ nie je s verejnou prospešnosťou nijak prepojený. Na konci prednášky sa Květoslava dotkla i pálčivého problému privatizácie vodných zdrojov, kedy namiesto predaja zdroja zahraničnému gigantu môže byť majiteľom a správcom vodného zdroja družstvo tvorené koncovými spotrebiteľmi vody.

Najprekvapivejším, zato však logickým, konštatovaním pre mňa bolo prirovnanie inflácie k vyvlastneniu majetku – peniaze nestrácajú hodnotu, ale ich hodnota prechádza na výrobcu nových peňazí.

Duchovno v politike

Na Slovensku možno nie až tak známa česká umelkyňa a politička Táňa Fisherová je skvelým príkladom političky reprezentujúcej vyššie ako ekonomické hodnoty. Vo svojej prezentácii hovorila o nízkonákladovej kampani, kedy bez sponzorov, podpory veľkej strany či investorov získala 72000 podpisov aby mohla oficiálne kandidovať na prezidenta republiky. Vo voľbách nakoniec získala 3,23% hlasov, no ukázala množstvu ľudí, že morálne hodnoty sú to, čo v politike najviac chýba a tento problém je možné riešiť len vlastným morálnym prístupom. Jednou z vecí o ktorých Táňa hovorila bolo oddelenie 3 verejných sfér – politiky, ekonomiky a kultúry, čím naviazala na predchádzajúcu prednášku. Problémom politiky ako takej je totiž jej absolútne podriadenie ekonomike a vďaka ekonomickej závislosti aj podriadenie kultúry a médií ekonomike a politike. Okrem toho vyzdvihla dôležitosť prepájania občianskych spoločností medzi jednotlivými krajinami Európy a vo svete, pretože len tak je možné vzdorovať nadnárodným korporáciám, medzinárodnej sieti bánk a prepojeným politickým agendám.

Táto veta, na ktorú prišlo už veľa hľadačov samostatne a v sobotu zaznela z úst Táne Fisherovej, sa ma dotkla asi najviac: keď niečo hľadáš, stretneš tých správnych ľudí a určite v tom nebudeš sám.

Prekážky rozvoja družstevníctva

Ilona Švihlíková z hnutia Alternatíva zdola sa venovala legislatíve týkajúcej sa družstiev. Vymenovala niekoľko nedostatkov, ako napríklad už spomenutý zlý image družstiev a jazvy, ktoré na ňom zanechal minulý režim. Ďalším problémom je nedôvera bánk voči družstvám pri poskytovaní úverov, keďže spravidla nevznikajú s primárnym účelom generovania zisku.

Jedným z dôvodov, kedy vznikajú družstvá v zahraničí, je združstevňovanie krachujúcich podnikov a ich záchrana vďaka zamestnaneckej participácii. Ošetrenie mechanizmu združstevňovania je podľa Ilony dôležitým prvkom v Českej (a snáď i Slovenskej) legislatíve, ktorý umožní občanom preberať zodpovednosť za svoje životy.

Podľa Ilony Švihlíkovej tvoria družstvá najväčší demokratický mechanizmus na svete, pretože zahrňujú zhruba miliardu ľudí, ktorým umožňujú priamo zasahovať do diania vo svojom okolí. Okrem toho je družstvo možnosť ako vytvoriť slušné lokálne pracovné miesta a zároveň stabilizuje spoločnosť voči kríze. Týmto stabilizačným mechanizmom je napríklad už spomínaná zamestanecká participácia.

Dedinská komunita

Alena Suchánková z praktického permakultúrneho združenia Permanet, ktoré funguje vo Valašskej obci Růžďka, hovorila o dôležitosti spolupráce v dedinských komunitách. Veľká časť prednášky bola venovaná Valašskému LETS systému ako alternatívnemu spôsobu výmeny tovaru a služieb. Predviedla online systém ponuky a dopytu, ktorý je výborným doplnkom súčasnej ekonomiky. Koncept ekonomiky daru je úplne opačný pohľad na spoluprácu v komunite ako pohľad na ekonomiku z pozície kapitalizmu.

História družstevníctva

Domáca Naďa Johanisová z FSS MU, ktorá preložila dielo Ladislava Feierabenda: Zemědělské družstevnictví v Československu do roku 1952, venovala prezentáciu analýze tejto knihy. Ako funkčné prípady družstiev v Československu bežných ešte pred kolektivizáciou spomenula napríklad skladiskové družstvá, ktoré slúžili ako zásobovacie medzičlánky pre poľnohospodárov a remeselníkov. Jedným z účelov skladiskových družstiev bol hromadný nákup za nižšie ceny a samozrejme aj vytvorenie spoločného skladovacieho priestoru, sýpky, pivnice atď. V týchto družstvách pracovali spravidla platení zamestnanci a viedlo ich neplatené vedenie. Ďalšou bežnou formou bolo v minulosti úverové družstvo, ktoré financovalo lokálne podniky z lokálnych prostriedkov a udržanie nízkeho úroku bolo v záujme všetkých členov družstva.

Poučením z historických súvislostí družstiev a hlavne z príkladu úverových družstiev a ich vzťahu ku kapitálu sa zdajú byť záverečné slová prednášky – je potrebné zostať malý, ale vzájomne sa sieťovať a prepájať.

Nezávislá žurnalistika v Nemecku

Na záver zaznel z úst Konny Gellenbeckovej príbeh nezávislého nemeckého denníka taz. Ako riešenie finančných problémov denníka bola odmietnutá možnosť predaja veľkému investorovi a problém bol riešený formou združstevnenia. V dnešnej dobe sú vlastníkmi denníka samotní čitatelia, vďaka čomu si novinári dokážu zachovať nezávislosť voči vonkajším finančným vplyvom a zároveň sú čitatelia jediní, kto vyžaduje lojálnosť novinárov.

Čo ďalej?

Noviny taz sú asi najlepším príkladom toho, ako môže družstvo vyriešiť ekonomické problémy skupiny a zároveň zvýšiť kvalitu produktu. Možno toto spojenie nie je na prvý pohľad zrejmé, no princíp fungovania denníka taz je takmer zhodný s princípom komunitou podporovaného poľnohospodárstva. Sila a stabilita spočíva v spájaní konzumentov, v spájaní producentov s konzumentami, v ich aktívnej komunikáciispolupráci.





Komentáre