Kolobehy v PK dizajne

Asi neexistuje princíp, ktorý by permakultúru vystihoval lepšie, ako kolobeh živín. Základné pravidlo živého systému, v ktorom sa energia nestráca, iba pretvára do inej formy. V prírodných systémov odpady neexistujú, to sme už pochopili. Aplikovať tento prístup aj v našich ľudských systémoch je podstatne komplikovanejšie, pretože nie vždy pracujeme s biologickými materiálmi. Jednoduchý kolobeh prebieha […]


Asi neexistuje princíp, ktorý by permakultúru vystihoval lepšie, ako kolobeh živín. Základné pravidlo živého systému, v ktorom sa energia nestráca, iba pretvára do inej formy. V prírodných systémov odpady neexistujú, to sme už pochopili. Aplikovať tento prístup aj v našich ľudských systémoch je podstatne komplikovanejšie, pretože nie vždy pracujeme s biologickými materiálmi.
Jednoduchý kolobeh prebieha priamo v mieste, kde rastlina žije. Tu vytvorená biomasa padá späť na zem, je degradovaná a premenená na živiny, dostupné pre rastliny. Pri permakultúrnych systémoch sa snažíme do plochy kultúrnych rastlín určených pre zber zakomponovať veľa podporných rastlín, ktoré sú určené na ochranu a výživu.

Najčastejšie sa na tento účel používajú rôzne druhy “zeleného hnojenia”, prípadne sa pozberové zvyšky rastlín, ktoré nestíhame konzumovať, ponechávajú priamo na mieste, na poli či v záhrade. Tento cyklus je pri kultúrnom pestovaní plodín narušený pri zbere, keďže človek sa snaží maximalizovať výnos z rastlín pre seba, biomasu, vytvorenú hmotu odnáša preč. Cyklus sa narúša, živiny odchádzajú v podobe úrody. Sú buď určené pre zvieratá alebo priamo pre človeka.

Pri zvieratách sa cyklus začína rozdeľovať. Časť živín sa v telách zvierat pretvára na výživu, ktorá je prijateľná ďalej človekom. Ďalšia časť prestavuje najčastejšie odpady, výkaly zvierat, ktoré máme možnosť vracať do systému a uzatvoriť stredný cyklus živín, medzi rastlinami a bylinožravcami. Tento cyklus je symbiotický, prináša obohatenia nielen pre zvieratá ale i pre rastliny

http://www.mfe.govt.nz/publications/waste/wastewater-mgmt-jun03/html/figure1-3.html

Zviera totiž konzumuje aj živiny z iných miest, iné rastliny a v tráviacom trakte dochádza k vytvoreniu nových výživných surovín, obohatených o nové prvky, ktoré by rastlina sama nevedela v danom priestore získať, často nie v tej kvalite ani množstve.

Najjednoduchšie je, ak sa zviera v priestore môže voľne pohybovať, svoje odpady priamo zapracovávať do systému, bez pričinenia človeka. Tento cyklus je veľmi dôležitý aj pre porasty, ktoré nie sú úplne kultúrne, napríklad pastviny, kde proces vyhnojenia lúky je veľmi dôležitý pre rast kvalitnej kŕmnej hmoty. Ak tento uzavretý systém narušíme ustajnením zvierat, musíme vynaložiť vlastnú prácu, aby systém nedegradoval, čo znamená rozvážať hnoj po poli alebo po lúke.

 

Dobrý gazda domov donesie

Najzložitejšie býva zapracovanie človeka do kolobehu živín.
Dva základné problémy sú:

Človek sa obáva svojich vlastných výkalov a pojedá aj mnohé potraviny, ktoré nie sú biologického charakteru. Je známy prípad, že naše výkaly sa už vôbec nerozkladajú rýchlosťou, aká bola obvyklá, práve pre vysoký obsah konzervantov (najmä pri potravinách s predĺženou trvanlivosťou). Nájsť optimálny spôsob ako zapracovať človeka a jeho návyky do kolobehu živín je prácne. Na jednej strane túžime po komforte, na druhej strane si uvedomujeme dôsledky nášho životného štýlu na prostredie okolo.

Najoptimálnejšie by bolo konzumovať čo najviac prirodzenej stravy a zbytky kompostovať priamo na mieste kde boli vyprodukované, aj svoje výkaly vracať podobne ako zvieratá do systému. Realita je iná. Cyklus sa zmenil na lineárny systém s vysokou potrebou dotácie energií a financií, aby sme ho dokázali udržať, resp. stáva sa z neho globálny systém, ktorého straty sú už také veľké, že prevyšujú benefity.
Živiny, ktoré potrebujeme dnes prichádzajú z celého sveta a naše výkaly vďaka splachovacím toaletám tiež putujú cez vodné toky a moria po celom svete. Príslovie o dobrom hospodárovi, ktorý s vykonaním potreby počká,  kým príde domov, už nie je realizovateľné.
Tento cyklus je veľmi náročný na vklad energie: dopravu, elektrinu, peniaze, prácu, aby sa pri svojej veľkosti niekde “nezasekol” a nespôsobil haváriu. Keďže cyklus už presiahol bežnú ľudskú mierku, nemáme šancu odsledovať všetky jeho body a teda strácame možnosť tieto body cyklu ovplyvňovať.

Cyklus sa asi nedá len násilne pretrhnúť a vrátiť späť k jednoduchosti (nie každý z nás má tú možnosť), ale je vhodné si ho uvedomiť a pristúpiť k zmenám, ktoré tento obrí kolobeh postupne zmenšujú a prinášajú možnosti jeho kontroly. Cieľom je nemrhať živinami, ale zachovávať ich pre nám najbližší systém. Nie všetci máme záhradku, kam ich môžeme vracať, ale základom je chuť vracať ich aspoň čo najbližšie.

Pre tých, ktorí bývajú v bytoch sú riešením domáce kompostéry, zber kompostu a jeho vynášanie do blízkej prírody, na záhradu k priateľom, pre susedove domáce zvieratá. Niekedy postačí malé vedierko, ktoré raz za týždeň vynesiete von. Ak k tejto téme pristupujete vedome, dá sa v každej situácii nájsť spôsob, ako globálny systém narušiť a zmenšiť.  Ja osobne už pri cestovaní autom, ak nie je práve treskúca zima, uprednostňujem pauzy v prírode namiesto toaliet benzínových púmp.

Aj toto je totiž dosť veľký kameň, ktorý zaťažuje kolobeh živín. Pokiaľ sme zdraví a konzumujeme primeranú stravu,  je vhodnejšie živiny vracať do prírody kratšou cestou, teda priamo. Chápem, že je neuveriteľne pohodlné ísť na toaletu, spláchnuť a “problém”, ktorý tak vznikol nechať riešiť niekoho iného.

Pri vedomom prístupe však cítime zodpovednosť aj za túto časť svojho života, ktorý ovplyvňuje kvalitu pôdy a vody. Existujú už mnohé inteligentné, krásne, prepracované a nenáročné systémy kompostovacíh toaliet (nie latrín), ktoré môžu byť aj v interiéri.

Nami vytvorený materiál sa vracia späť, neopustí hranice nášho pozemku, máme ho pod kontrolou a neprispievame ku globálnemu “kolobehu”.  Je pravdaže možné vytvoriť aj uzavretý systém so splachovacími toaletami a domácou čističkou.  Tu nám do kolobehu živín vstupuje kolobeh vody, ktorý treba následne dobre vyladiť, aby sme pri riešení jedného kolobehu nenarušili iný.

Treba postupovať tak, aby sa vzájomne podporovali a stabilizovali celý systém súčasne. Preto si myslím, že s kolobehom živín veľmi výrazne súvisí aj kolobeh vody v systéme.
V prvom stupni voda sprostredkuje, sprístupňuje živiny pre rastliny. Len vďaka vode sú rastliny schopné prijímať živiny z pôdy. Dostatok vody je pre rastliny nosný.

V permakultúrnych systémoch sa snažíme vytvárať aj kolobehy vody, aby sa táto vzácna surovina nestrácala, aby sa ňou neplýtvalo, aby sa nedegradovala. Snažíme sa ju zadržiavať v systéme pomocou rastlín, vodných diel, rôznych kanálov a usmerňovať ju tak, aby bola efektívne využitá. Nesnažíme sa len rýchlo zbavovať vody, ktorú sme znečistili. Snahou je prečistiť ju, a opätovne využiť, vytvoriť si malý kolobeh, ktorý pomáha živinám cirkulovať v nami vytvorenom systéme.