
Permatak na Hrušove (okres Veľký Krtíš) bol prvý z radu permatakov v roku 2016, ktoré sú organizované pod záštitou organizácie Permakultúra SK. Témou bolo vytvorenie zeleninovej záhrady, ktorá má v budúcnosti zabezpečovať časť príjmov rodinnej farmy. Plánom bolo vyčistiť pozemok od nežiadúceho bioodpadu a pretvoriť ho na tzv. nemecké kopy, teda biopareniská. Na priateľskej pomocnej brigáde sa zúčastnilo 25 ľudí z celého Slovenska.
Piatok sme začali drobnými prípravami a uvítaním pomocníkov – hostí. Atmosféra bola hneď od začiatku veľmi rodinná, čo neskôr potvrdili aj samotní účastníci. Drobné pohostenie a šup ho do práce. Zvážanie materiálu z hektárového pozemku, nahadzovanie do kôp a utláčanie može vyzerať ako zábava ale v merítkach našej brigády to bola veru náročná práca. V biopareniskách mal totiž zmiznúť aj trojmetrový stoh sena, staré pichľavé kriačie a zemina ztuhnutá na kameň. Sami by sme túto robotu robili určite aspoň mesiac s veľkou frustráciou, no za pomoci priateľov sa kopy odpadu zmenšovali z hodiny na hodinu a nemencké kopy krásne rástli, takže už v sobotu večer bolo dielo skoro hotové. Okrem toho sme ešte upravovali nedávno vykopané jazero a swale, ošetrovali ovocné stromy. Podvečer sme program spestrili prechádzkou po pozemku s tým, aby účastníci prispievali svojimi nápadmi na vylepšenie celkového dizajnu. Niektorí sa tak rozbehli, že sme dizajnovali až do polnoci a vznikli skvelé nápady ako naše budúce plány dostávať do reality. Jeden sme sa rozhodli aplikovať hneď v nedeľu ráno. Radi by sme dostavali budovy, no čiastočne nám v tom bránil neporiadok zložený všade navôkol. Ľudia sa však s vervou do neho pustili a na obed bolo okolie domu čisté, upratané s dokončenými 4 nemeckými kopami, z ktorých každá má nakoniec dĺžku okolo 12 m.
Napriek tomu, že ubytovať a nachovať toľko ľudí nie je ľahké, ich pomoc bola ďaleko nad rámec toho, čo nás stálo ich ubytovanie, lebo vo dvojici by sme sa k podobným výsledkom dopracovali veľmi – veľmi náročne a únavne. Tu bolo naopak dosť času aj na smiech či vážne filozofické diskusie o permakultúre. Na permataku boli starí harcovníci ale aj úplní nováčikovia, no môj osobný dojem bol, že každý si od nás odniesol viacej ako len mozole. Odniesli si nadšenie pre tvorbu, nové kontakty na priateľov a ten nadnášajúci pocit z dobre vykonanej práce a dobrého skutku, ktorý dokáže zahriať dušu. My všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujeme a radi vás opäť uvidíme na ďalšom permataku u niekoho iného, alebo len tak u nás na návšteve. Snáď vás už budeme hostiť úrodou z vlastnej záhrady 🙂
- Väčšina sena zmizla v biopareniskách
- Hotové bipareniská
- Poriadok pri dome!
- Samovoľné upratovanie okolia domu
- Spolu sa upratuje ľahšie
- Lovci a zberači 🙂
- Prebehlo aj plánovanie pri Medovarskom vínku
- Vrstvenie materiálu
- Robo
- Zuzka
- Bruno
- Kačacie jazierko
- Romana
- Zuzka
- Filip
- Alica
- Darius
- Roman
- Prestávka na debatu o knihách po sobotnom obede
- Sprava Marián, Filip, Jozef
- Joao
- Zľava Dubák, Alica, Andrea, Miška, Janka, Bruno
- Paťa a deti 🙂
- Tino
- Pridávanie sena do parenísk
- Skompostuje sa takmer všetko.
- Ďalšie seno do parenísk
- Ranný zoznamovací kruh
- Prebehlo aj plánovanie pri Medovarskom vínku
- Evka a Filip
- Jozef
- Príprava obeda
- Sisa a Dubák
- Tino a Dubák
- Prebehlo aj plánovanie pri Medovarskom vínku
- Mravčia práca
- Spartakiáda
- Romana
- Pokoj pri jazierku
- Zuzka
- V očakávaní nákladu
- Všetci účastníci permataku na Hrušove
- Marián odchádza po ďalšie seno
- Janka trénuje stehenné svaly na nemeckej kope