Permatak v dobe karantén

Priatelia, začali sme s Permatakom pred 5 rokmi a je to naša najmilšia činnosť – osveta, filozofovanie, stretávanie s kamarátmi pri pive aj tvrdá robota. Sieťovanie, vytváranie podhubia, aj zábava s celou rodinou. Takmer zadarmo, lebo jediným vstupom je vlastné úsilie každého zúčastneného, ktoré sa mu niekoľkokrát vráti. Vlastne je to jedna z najpermakultúrnejších aktivít.


Priatelia, začali sme s Permatakom pred 5 rokmi a je to naša najmilšia činnosť – osveta, filozofovanie, stretávanie s kamarátmi pri pive aj tvrdá robota. Sieťovanie, vytváranie podhubia, aj zábava s celou rodinou. Takmer zadarmo, lebo jediným vstupom je vlastné úsilie každého zúčastneného, ktoré sa mu niekoľkokrát vráti. Vlastne je to jedna z najpermakultúrnejších aktivít.

Minulý rok nám, tak ako aj mnohým iným, veľmi neprial. Lockdown začal skôr, ako sme na jar stihli prvý Permatak. A keď sme urobili pár slabších pokusov o pokračovanie na jeseň, opäť sme boli tam kde aj na jar. Každý na svojom projekte – stavbe, záhrade, poli.

Už na jar nám bolo smutno, že sa nevidíme a tak sme zorganizovali pokus o online náhradu – večerné filozofovanie na permakultúrne témy pri pive, cez Zoom a vysielané naživo medzi ostatných kamošov prostredníctvom facebookovej stránky Permakultúra SK. Podarili sa nám naozaj vtipné situácie, keď Bohdan popisoval studňu prerobenú na septik, alebo si Majo zabudol vypnúť mikrofón počas malej potreby, prípadne účastník hovoru priebežne naťahoval omietky :).

Veľmi rýchlo sa ale z tohto formátu stali takmer webináre, ale stále s dôrazom na zúčastnenú osobu. Venovali sme sa témam ako kompostovanie ľudských výkalov, farmárčenie moderné i tradičné, trvalky, niekoľkokrát sme sa venovali vode a mnohým ďalším témam. No po takmer roku od prvého vysielania prišlo uvedomenie, že našim cieľom nie je robiť v tomto formáte webináre, ale vrátiť sa k pôvodnej myšlienke – sieťovanie a spájanie ľudí.

Tak došlo k definovaniu vysielania ako podcastu Ľudia v permakultúre, aby bolo (aj nám) jasné, že sa chceme baviť s ľuďmi o ich životných príbehoch, cestách a chodníčkoch v permakultúre. A o všetkých témach, ktoré si nesú.

A tak viac ako rok od posledného Permataku sme sa opäť priblížili zámeru spoznávaniu ľudí v permakultúre. 

Už sa nevieme dočkať, kedy sa opäť uvidíme na skutočných, hmotných Permatakoch na vzduchu, s rukami v hline. Dovtedy sa tešíme z našich stretnutí aspoň v teto online forme. Sme radi keď nás počúvate, sme radi keď nám napíšete a radi vás privítame v rozhovore. Ak máte pocit, že sme na vás zabudli, pripomeňte sa mailom na jozef@divokezahrady.sk :).

 

 

 





Komentáre