9.1.2017 som na facebooku prečítal reakciu Jána Šlinskeho na dokument Potraviny budúcnosti, ktorý nedávno vysielali v televízii. Natoľko ma zaujal jeho postoj, že ho sem prekopírujem nech sa nestratí. Nie nadarmo bol ocenený Cenou Karola Končka – Roh Hojnosti v roku 2014.
“Tých zaujímavých programov je už naozaj nepreberné množstvo. Na škodu veci však je, že zatiaľ viac prevláda ezotericko-romanticko-teoreticko-platonické ochkanie, nad praktickým konaním. Z hľadiska ekonomiky sme buďto producenti, alebo konzumenti. Človek ako producent má iný pohľad, na tú istú vec, ako človek – konzument, i keď je to v skutočnosti jedná osoba.
Nikde nie je táto dichotómia taká výrazná ako v poľnohospodárstve.
Ako producenti musíme znižovať náklady a zvyšovať efektívnosť výroby, a to všetkými možnými prostriedkami, a to až do takej miery, že ako konzumentov by nás ani nenapadlo, jesť svoju vlastnú produkciu. Avšak takýmto spôsobom dokážeme zarobiť viac peňazí a potom si môžeme dovoliť kupovať kvalitné potraviny, vypestované bez použitia jedov. Ak si položíme otázku, prečo vlastne všetky potraviny neprodukujeme ekologickým spôsobom, tak ako producenti dostaneme odpoveď, že si to nemôžeme dovoliť. Čo si môže dovoliť človek – konzument, tak to by ho ako človeka – producenta prakticky zlikvidovalo. A samozrejme že je tomu tak i naopak. Väčšine z nás totiž uniká skutočnosť, že poľnohospodárstvo je produkčný systém odvodený z prírodných živých systémov. Jeho produkty sú v skutočnosti výsledkom živých procesov a jeho výrobným prostriedkom je živá pôda. Dovoľujem si jednoznačne povedať, že starostlivosť človeka o pôdu, je jediná zmysluplná činnosť človeka na Zemi. Aplikovať v živom systéme priemyselné princípy zaobchádzania s neživou hmotou je so životom nezlučiteľné.
Súhlasím s tým čo povedal E.F.Schumacher : „Starostlivosť človeka o pôdu by mala byť orientovaná na tri podstatné ciele – zdravie, krásu a stabilitu. Produktivita sa potom dostaví automatický ako bonus. Ak však trváte na tom, že nikto si nemôže dovoliť luxus chovať sa neekonomický tak potom prispievate k tomu, že život sa stane neznesiteľným všade a pre každého, s výnimkou tých pár najbohatších.
To čo sa deje na poliach celého sveta má zásadný vplyv na každodenné a nevyhnutné potreby každého človeka tu na Zemi, na kvalitu a dostatok pitnej vody, na kvalitu vzduchu, na rozmanitosť foriem života, na sociálnu spravodlivosť na krásu našej planéty.
Ak je „krása odrazom pravdy“ tak poľnohospodárstvo, ktoré sa pevne a starostlivo nedrží pravdy, potvrdenej prírodnými procesmi, stratí svoj význam v humanizácii a zušľachťovaní širšieho rámca pôsobnosti človeka na Zemi. V súčastnosti už disponujeme takým množstvom poznatkov , že pre existujúce necitlivé zaobchádzanie s pôdou, zvieratami a nevhodné spracovanie potravín už niet žiadnych výhovoriek.
V jednoduchej otázke, ako sa správame k pôde, sa odráža celý náš spôsob života.
Hans Herren tvrdí, že vytváranie vyvážených ekosystémov je kľúč k trvalo udržateľnému a bezpečnému spôsobu, ako si ľudstvo môže zabezpečiť potraviny. Monokultúrne pestovanie závisle na spotrebe fosílnych zdrojov energie, nemá možnosť a ani záujem vytvárať vyvážené ekosystémy.
Spriemyselňovanie poľnohospodárstva od polovice 50 rokov minulého storočia síce prispelo k výraznému zvýšeniu výnosov, ale pôda sa po desiatkach rokov intenzívneho využívania vyčerpáva. „Zem je unavená“, konštatuje Hans Herren, „No hladu a chudoby sme sa napriek očakávaniam nezbavili“.
Je potrebné posilňovať postavenie malých rodinných fariem, a vytvárať nové postupy s citlivým prístupom k pôde a životu v nej i na nej. Musíme postupne odbúrať a likvidovať všetko, čo ohrozuje prirodzené základy života. Tu sa jedná o politiku, ktorej nie je možné sa vyhnúť, a ktorá nesmie byť ponechaná len v rukách politikov a prezentovaná ako voľba motivovaná ekonomickou výhodnosťou.”