Dobré ránko, všetkých vás srdečne vítam na festivale Permakultúra v meste. Dnes nás čaká pestrý program, skvelé jedlo, pre deti detský kútik a množstvo zaujímavých ľudí na jednom mieste,“ tieto slová zazneli pri otvorení jedného z predchádzajúcich ročníkov festivalu, ktorý na Slovensku nemá obdobu. Posledné tri roky sa festival konal v priestoroch Vodárenského múzea v Bratislave, tentoraz sa sťahuje do Zvolena.
Festival permakultúra v meste 2017
Niektorí návštevníci chodia na festival už niekoľko rokov po sebe a ako s organizátormi, tak aj s ostatnými návštevníkmi majú priateľské vzťahy. „Našou hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť priestor, kde sa môžu nadšenci permakultúry spolu stretávať, zdieľať svoje skúsenosti, strasti aj radosti,“ povedala Patrícia Černáková, zakladateľka festivalu a zároveň jedna z hlavných priekopníčok permakultúry na Slovenku.
„Zložte sa a vyberte si z programu, čo vás zaujíma, o informačne nabité témy nebude núdza,“ vyzývam zvyčajne návštevníkov a týmto článkom zároveň aj vás. Rada vám predstavím podujatie, ľudí, na ktorých stojí aj atmosféru, ktorú rozhodne treba zažiť.
Keď vás to chytí za srdce
Permakultúra nie je na Slovensku až taký neznámy pojem. Za posledné roky sa dostala do povedomia ľudí, ktorí sa zaujímajú o environmentálne témy, o pestovanie podľa vzoru prírody, ale atraktívnou je aj pre „lenivých záhradkárov“. Jedným z jej cieľom je záhrady nastaviť tak, aby v nich bolo čo najmenej práce a pritom čo najviac výnosov. Docieliť sa to dá veľmi premysleným konceptom, v ktorom príroda robí prácu za nás, ak jej to umožníme. Napríklad nastielaním záhonov slamou pôda nevysychá tak rýchlo, netreba toľko plieť a nedochádza k minieróziám pôdy. Či budovaním vyvýšených záhonov, do ktorých sa nevstupuje, preto v nich nie je utlačená pôda a netreba ich neustále okopávať.
Permakultúra je však pre vášnivých permakultúrnikov omnoho viac. „Je to životný štýl,“ hovorí Martin Pavlovský, jeden z hlavných organizátorov festivalu. „Pri každom nákupe vnímam za tovarom jeho životnú cestu od vzniku až po vyloženie do regálov obchodov. Podľa toho sa rozhodujem, či kivi, ktoré precestovalo zaoceánskou loďou až k nám, mi ozaj chýba. Alebo či rifle, na ktorých výrobu potrebujeme iks litrov vody, naozaj potrebujem,“ vysvetľuje.
Permakultúra sa stala aj pre mňa životným štýlom a jej princípy som vo svojom životnom príbehu aplikovala pri stavaní domu. S mužom sme si postavili mobilný ekologický drevodom, v ktorom sú riešenia, ako napríklad pasívne tienenie výsadbou či rozvody vody, čo najkratšie, aby nedochádzalo k tepelným stratám. Pointa totiž tkvie v tom, že v permakultúre nejde o záchranu sveta, ale o malé krôčiky, v ktorých ideme iným príkladom v pohľade na ekologickú, časovú, energetickú a finančnú efektivitu. Výsledkom by malo byť optimálne riešenie, ktoré najmenej ubližuje prírode a najviac pomáha človeku.
Cena pre poslov
Vráťme sa späť na festival. Konkrétne na predchádzajúci 6. ročník, ktorý sa venoval téme Sebestačnosť. Vo Vodárenskom múzeu bolo rušno. Šéf organizácie Permakultúra Sk Jozef Fekiač privítal pána Štefana Szabóa s manželkou Silviou, ktorí si pripravili prednášku o svojej permakultúrnej ceste od vytvorenia ekocentra Sosna pri Košiciach až po jeho pestrú činnosť dnes.
„Manželia získali za veľký prínos pre udržateľný rozvoj a šírenia myšlienky permakultúry aj cenu Roh hojnosti. Organizácia Permakultúra SK ho každoročne odovzdáva takýmto poslom permakultúry,“ uviedol na vysvetlenie Jozef Fekiač. Medzitým sa už priestory slušne zaplnili návštevníkmi. Kým veľká časť počúvala prednášku Sebestačné bývanie s troma pohľadmi na alternatívne stavby v hlavnej sále, v menšej prednáškovej miestnosti rozprávala o svojich skúsenostiach známa permakultúrnička Katka Horáčková o pestovaní vlastných semienok.
Ďalšia skupinka ľudí sa pohodlne usadila v kaviarničke na tulivakoch. Viacerí z nich sú rodičia detí, ktoré sa hrávajú v detskom kútiku vedľa. Ľudia, ktorí prišli neskôr, si priebežne prezerali výstavné stánky rôznych neziskových organizácií, ale aj predajcov biopotravín, semienok, zeleného hnojenia či kníh s permakultúrnou tematikou.
Silné príbehy
Medzi početnými návštevníkmi som zahliadla aj svoju spolužiačku z kurzu Úplného kurzu permakultúrneho dizajnu Barborku Chomolovú. „Neviem, na ktorú prednášku ísť skôr,“ vyhŕkla nadšene. Rada by som jej poradila, ale aj ja sama mám dilemu, do ktorej prednáškovej miestnosti sa vybrať skôr. Barborka prišla prvýkrát a zjavne sa jej na festivale páčilo. „Neuveriteľné, že festival takéhoto rozmeru robí tím dvanástich ľudí. A vieš čo? Ešte viac ma prekvapuje, že to pripravujete len z nadšenia.“ Po týchto slovách som ju prizvala do nášho tímu na prípravu ďalšieho ročníka. Barborka sa nechala prehovoriť.
Odvtedy ubehol celý rok a spolu s jadrom organizátorov pripravujeme nový, už v poradí siedmy ročník.
So svojimi pohľadmi vystúpia odborníci aj praktici z rôznych oblastí od zootechnológa Jána Kollára, ktorý vystúpi s témou akvaponického chovu rýb a pestovania rastlín, cez odborníkov na ekočističky až po predstaviteľov projektu biotechnické inovácie pri využití dažďovej vody v meste Zvolene.
Aj tento rok bude pripravené chutné jedlo, detský kútik, vystavovatelia i kaviarnička. Príďte sa pozrieť na podujatie, na ktorom stretnete ľudí, ktorým nie je svet ľahostajný. Zároveň zažijete priam rodinnú atmosféru a vypočujte si zaujímavé informácie, ktoré stoja za to.
Ak chete vedieť, ako to na festivale vypadalo minulý rok, môžete si pozrieť galériu, kde nájdete aj záznamy vybraných prednášok.
