Čo je roh hojnosti?
Roh hojnosti je ocenenie, ktoré sa každoročne udeľuje počas festivalu permakultúry na Slovensku – Permakultúra v meste. Ide o ocenenie za výrazný prínos k rozvoju permakultúry na Slovensku. Udeľuje sa jedincom, ktorí dlhodobo, vytrvalo a s neutíchajúcim nasadením šíria myšlienky permakultúry. Často sú to priekopníci vo svojom odbore, no ich pohľad na riešenia problémov sú celistvé a zohľadňujú ekologický, ekonomický aj etický dopad ich riešení na spoločnosť a Zem.
Prvý krát cenu Roh hojnosti navrhol Michal Demeš z Mašekovho mlyna, nechal ho zhotoviť pánovi Dušanovi Bafrncovi a venoval spolu s Petrom Mravíkom Anne Končkovej, manželke Karola Končka, ktorá mu bola celý život oporou, ako základ tradície. Sme radi, že sa táto tradícia ujala.
Prečo cena Karola Končka
Karol Končko je považovaný za pioniera – priekopníka permakultúry na Slovensku i v Čechách. Tak ako pionierske rastliny musia prekonať nástrahy prírody, aby vytvorili živú pôdu pre tých čo prídu, tak i Karol Končko celý svoj produktívny život pracoval na uvedení permakultúry do života.
Narodil sa 2.2.1947 v Harmanci. Mladosť strávil v Revúcej. V 60-tych rokoch strávil časť života vo Veľlke Británii, kde ho ovplyvnili myšlienky hippies a zdravého životného šýlu. Už počas komunizmu hľadal riešenia na otázky regionálneho rozvoja slovenskej krajiny trvalo udržateľným spôsobom. Od roku 1993 spolupracoval s anglickými a dánskymi lektormi na tvorb a lektorovaní kurzov permakultúry, ktoré priniesli prvých permakultúrnych dizajnérov. Venoval sa práci s médiami, publikačnej činnosti, vzdelávaniu, prekladaniu kníh a článkov, dizajnovaniu permakultúrnych projektov, poradenstvu pri tvorbe projektov, komunít. Dlhé roky bol predsedom organizácie Permakultura (CS), ktorej rozvoju sa venoval naplno a denne až do svojho odchodu z tohto sveta 2.12.2000 v Revúcej.
Viac o Karolovi Končkovi si môžete prečítať na:
Ako sa môžem zapojiť
Roh hojnosti je obrazom naplnenia permakultúrnej etiky vo forme zdieľania prebytkov. Napĺňa sa preto počas samotného festivalu darmi od ľudí, ktorí na festival prinesú produkty, o ktoré sa chcú podeliť.
Ak aj vy chcete prispieť do rohu hojnosti svojím darčekom, prineste na festival malú pozornosť, nech je darček pre oceneného skutočne pestrý. Môže to byť čerstvé či sušené ovocie, zelenina, oriešky a produkty z nich, váš drobný výrobok alebo iná vec, ktorá môže potešiť.
Roh hojnosti je umelecky spracovaný košíkarom Dušanom Bafrncom, vŕba je vypestovaná na permakultúrnej rodinnej farme Mašekov mlyn.
Ocenení
Anna Končková, DPD. (2012)
manželka Karola Končka, in memoriam Karol Končko DPD.
Získala ocenenie za celoživotnú podporu a pomoc pri šírení permakultúry. Spolu so svojim manželom, Karolom Končkom, ktorého v práci podporovala celých 25 rokov, sa stali prvými verejnými propagátormi a lektormi permakultúry na území SR aj ČR.
Tak, ako je úloha priekopníka náročný a zdĺhavý proces, tak je náročná aj pre najbližšiu rodinu, ktorá musí spolu s priekopníkom čeliť prvotným neúspechom, ohováraniu a skepse.
Vďaka ich snah, každodennej mravenčej práci a praktickej realizácii permakultúry v dennom živote sa stali vzorom pre mnohých, ktorí dnes prichádzajú na festival už ako odborníci na permakultúru a permakultúrny dizajn.
Ing. Marcel Suško, DPD. (2013)
Doterajší život zasvätil vizionárskym projektom rozvoja svojho regiónu v okolí Višňova a Bačkova, neskôr pomoci na Haiti po zemtrasení, kde vyvíja činnosti pre Green School of Haiti. Lektoruje kurzy permakultúrneho dizajnu, vedie workshopy, pomáha zakladať školské aj iné verejné záhrady na princípoch permakultúry.
Diplomovaný permakultúrny dizajnér a lektor, vizionár. Pracoval v občianskom združení PRAMEŇ ŽIVOTA a bol vedúcim projektu Spoločenstvo pre živú krajinu. Bol dlhoročným aktívnym členom Permakultura (CS). Jeho súčasné projekty:
Marcel hovorí: “Princípy permakultúry sú také univerzálne, že je možné ich aplikovat nielen pri navrhovaní záhrady alebo domu, ale aj vo výrobnej, finančnej, obchodnej, projekčnej, vzdelávacej a sociálnej oblasti. Napriek peknej výzve ale rýchlo zistíme, že správnemu životu nestačí len chcieť správne žit, musíme tiež vedieť ako sa veci majú a dajú robiť správne. A každý by mal začat od seba. Mal by sa správne starať o ten kus zeme, ktorý mu patrí, ktorý priamo používa.” Zdroj.
Kurz absolvoval v roku 1997 v Žarnove pri Moldave nad Bodvou, hlavný lektor Karol Končko. Diplom získal v roku 2000 v Revúcej, bol aktívnym členom Permakultura (CS), predsedom organizácie po smrti Karola Končka. Doterajší život zasvätil vizionárskym projektom rozvoja svojho regiónu v okolí Višňova a Bačkova, neskôr pomoci na Haiti po zemtrasení, kde vyvíja činnosti pre Green School of Haiti. Lektoruje kurzy permakultúrneho dizajnu, vedie workshopy, pomáha zakladať školské aj iné verejné záhrady na princípoch permakultúry.
Ing. Ján Šlinský (2014)
Janka poznáte ako pestovateľa, ktorý pestoval bio sposôbom ešte pred vyhlásenim tejto dnes už skomercionalizovanej značky. On je však viac ako vynálezca, renesančný tvorca. On každý svoj nápad prevedie tŕnistou cestou vývoja k realite.
Pochádzam z obce Pavlovce nad Uhom, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti okresu Michalovce. Po ukončení SPTŠ (odbor záhradník) v Čaklove som pokračoval v štúdiu záhradníctva na VŠZ Brno, katedra záhradníctva Lednice na Moravě. Po ukončení štúdia som nastúpil do JRD v Pavlovciach nad Uhom ako vedúci zeleninárskeho strediska, kde som vo veľmi naturálnej podobe mal možnosť zistiť, aký je rozdiel medzi možnosťami a schopnosťami mňa ako osoby, ľudí ako zamestnancov, ľudí ako členov družstva a ľudí ako členov spoločnosti. V roku 1990 som na základe týchto skúseností a okolností, ktoré sa v tom čase zmenili, presadil na družstve podielové pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch ako jedinú zmysluplnú formu organizovania práce nájomnou pracovnou silou v odvetví, ktoré vyžaduje nadštandardné pracovné nasadenie. Úspech tohto experimentu nebol dostatočnou príčinou na udržanie zeleninárskeho strediska a môjho pracovného miesta. Od roku 1991 som začal samostatne “hospodáriť” s presvedčením, že doposiaľ aplikovaná agrotechnika, organizácia práce a odbytu zeleniny je v konečnom dôsledku (z možností, ktoré som mal k dispozícii) bezperspektívnou a beznádejnou činnosťou. Vtedy sa už aj u nás začínalo hovoriť o ekologickom poľnohospodárstve. A ja som sa rozhodol, že to začnem aj robiť.
Pavol Zahradník – sused, kamarát:
“Ľudí typu Janka Šlinského v dnešnej spoločnosti stretnúť je výnimočnosť. Mám to šťastie, že sa stretávame skoro denne a preto celkom objektívne vidím, čo všetko je ochotný obetovať a urobiť pre svoje poslanie – Agrokruhy. Cieľavedomý prístup k pôde a notorické presvedčovanie laikov o dôležitosti organického spôsobu pestovania zeleniny, nekonečný boj s nepochopením a štátnou byrokraciou, ktorá už úplne zdeformovala podmienky bio pestovania, sú iba zlomkom jeho činností. Vidím, ako sa teší ak niečo nové, čo vymyslel, následne naprojektoval a z nedostatku zdrojov vysústružil, či pozváral, je funkčné a použiteľné. Janka poznáte ako pestovateľa, ktorý pestoval bio sposôbom ešte pred vyhlásenim tejto dnes už skomercionalizovanej značky. On je však viac ako vynálezca, renesančný tvorca. On každý svoj nápad prevedie tŕnistou cestou vývoja k realite. To, čo Janko robí popri farmárčení, je náplňou práce výskumných ústavov mechanizácie v poľnohospodárstve… Janko je bežec na ultra dlhé trate. Zmysel jeho práce sa stane svetovo uznávaným až o pár rokov.”
Ing. Marianna Holušová Ružičková, DPD. a Čestmír Holuša, DPD. (2015)
Spolu sa aktívne venujú lektorovaniu kurzov permakultúry a podieľajú sa na tvorbe prírodných a permakultúrnych záhrad v Čechách aj na Slovenku prostredníctvom firmy www.prirodnizahrady.cz. Pohybovali sa okolo asociácie Permakultura (CS) od jej počiatku a i vďaka nim funguje doteraz.
Čestmír Holuša:
1995 – Úplný kurz permakultúrneho dizajnu, České Budějovice, pod vedením anglických lektorov
1996 absolvoval učiteľský kurz permakultúry
Od 1996 aktívne pracoval na rôznych pozíciách v rámci organizácie Permakultura (CS)
1999 – Certifikát diplomovaného permakultúrneho dizajnéra, Brno
Od roku 1999 sa podieľa na vytváraní permakultúrneho dizajnu demonštračnej záhrady Rozmarýnek v Brne.
Marianna Holušová Ružičková:
1999 – Úplný kurz permakultúrneho dizajnu, Kolíňany
od 1999 sa začala aktívne zapájať do permakultúrneho diania na vysokej škole ako aj v asociácii Permakultura (CS)
2001 abosolvovala učiteľský kurz permakultúry
2003 – Certifikát diplomovaného permakultúrneho dizajnéra, Brno
V rámci svojej praxe sa zameriava na prácu s trvalkami.
Spolu sa aktívne venujú lektorovaniu kurzov permakultúry a podieľajú sa na tvorbe prírodných a permakultúrnych záhrad v Čechách aj na Slovenku prostredníctvom firmy www.prirodnizahrady.cz.
Danka Křivánková – kolegyňa, kamarátka:
“Čestmír Holuša a jeho žena Marianna jsou dvě jména, která stejně jako bájné „Sezame otevři se!“ otevírají mnoho velmi zajímavých dveří nejenom u nás a u vás, ale i v regulérním zahraničí.
Jsou zárukou dobrého jména permakultury stejně jako tomu bylo za Karla Končka a jeho ženy Aničky a ještě stále je díky jejich dceři Patricii. Za což jim všem mnohokrát děkuji většinou v duchu a jsem moc ráda, že to teď bude i nahlas!
Čestmíra znám stejně dlouho jako slovo permakultura a nerozdělitelně k sobě patří. Poprvé jsme se viděli v Českých Budějovicích, kdy se chystal na permakulturní zkušenou na Nový Zéland a podruhé po jeho návrat. Tehdy vznikla Asociace PK (CS) a od té doby se mě už nezbavil! Byla jsem mu neustále v patách, jako tajemník Asociace, když byl předsedou, jako chrlič zhoršovacích návrhů na designerských kurzech, které musel revidovat, redukovat, regulovat, prostě usměrňovat tím správným směrem, jako poháněč otroků (rozuměj dobrovolníků) na workshopech při budování Rozmarýnku v předprojektové éře a v neposlední řadě i jako sparingpartner při kavárenských, cukrárenských a vinárenských úhybných manévrech, kdekoliv to bylo možné. Budiž mu za jeho trpělivost dík!
A Marianna, to je jiná káva. Růst této křehké, leč houževnaté květinky, kterou do permakulturní zahrádky přivál vítr Patriciina vlivu ještě na vysoké škole v Nitře, jsem měla možnost, potěšení a čest sledovat na její permakulturní dráze již od oněch studentských let. Spanilá dámská jízda po permakulturních projektech Slovenska a Maďarska v roce 2001, byla tou nejlepší dovolenou v mém dosavadním životě. Výstup na Zaježovou ve zlatých sandálkách, nocleh ve Vrábloch tvrdě zaplacený reportáží pro rozhlas nebo noviny (už si to nepamatuji), ale také chuť skvělé rybí polévky halásle z Velkého Medéru nebo výborného koktejlu Sex on the Beach z pláže Balatonu, to jsou prožitky, které se mi budou vracet i v domově důchodců. Nesmím zapomenout na obří ledovou kávu od Sedmi trpaslíků v Dunajské Stredě. A to vše vždy s lehkostí, grácií a úsměvem, který hladil po duši v dobách dobrých i zlých, budiž jí za to dík!
A tak bych mohla pokračovat donekonečna, protože oni dva, stejně jako mnoho dalších v permakultuře tvořili a tvoří můj život, jsou jeho součástí a bez nich bych nebyla tím, kým jsem. A stejně jako žížaly to dělají bez nároku na honorář.
A v každé správné pohádce má král tři syny a protože je Čestmír král permakultury a Marianna jeho královnou, tak má syny čtyři! Takže o dynastii Holušovců se nemusíme bát.
Ať žijí jejich permakulturní veličenstva!”
