Natrafili sme na túto šikovnú pomôcku na výpočet vlastnej kŕmnej zmesi pre nosnice. Načo je potrebný? Nosnice potrebujú pre svoje zdravie a pre produktivitu 16-17% proteínu vo svojej strave. Ktoré krmivá ale majú koľko proteínov? Ako ich nakombinovať tak, aby bola výsledná zmes čo najproduktívnejšia? Odpovede sa dozviete v priloženom zošite na stiahnutie.
Permakultúra v zmysle poľnohospodárskom je založená na trvalých rastlinách, z ktorých najvýznamnejšie sú stromy. David Holmgren dokonca v rozhovore povedal, že kniha Permaculture One bola z veľkej miery založená na legendárnej agrolesníckej knihe J. Russel Smith – Tree Crops: A Permanent Agriculture. Čo je teda agrolesníctvo? Rovnako ako definícií permakultúry, existuje i veľa definícií agrolesníctva. Z názvu (v angličtine agroforestry) ale vyplýva, že ide o kombináciu poľnohospodárstva a lesníctva, čo v praxi znamená väčšinou produkciu jedla v lese, alebo pestovanie stromov na poľnohospodárskej pôde.
Pozor! Z technických príčin sa presunul začiatok kurzu na 8.4.2016! Ide o Úplný kurz permakultúrneho dizajnu, ktorý sa bude konať tradične na Brdárke. Nepremeškajte poslednú možnosť prihlásiť sa naň! Skúsení lektori na čele s Patriciou Černákovou vás zoznámia s princípmi permakultúrneho dizajnu a dovedú vás k vášmu vlastnému dizajnu.
Pohľad niektorých fanúšikov permakultúry na peniaze je negatívny. Sú naozaj zlé? Alebo ešte stále nevieme ako s nimi nakladať? Každý by chcel na pozemku veľké jazierko, ale kde naň zarobiť, keď nechceme byť otrokmi systému? A sú peniaze ten jediný kapitál, ktorý máme k dispozícii? Kapitálu existuje mnoho druhov a chtiac-nechtiac s ním pracujeme neustále. Má zmysel sa mu vyhýbať?
V roku 2015 bol cieľom hlavne monitoring akvaponických projektov v rámci klimatických podmienok strednej Európy. Podstatou bolo čo najlepšie pochopiť fungovanie a úskalia akvapónie v podmienkach okolitých krajín, a tiež preberanie skúseností jednotlivých prevádzkovateľov ochotných sa o ne deliť. Väčšina navštívených akvaponických projektov je práve z Českej republiky nachádzajúcej sa medzi týmito dvoma hlavnými mestami.
Systémy navrhnuté podľa permakultúrnych princípov sa snažia napodobňovať prírodné systémy. Vychádzajú zo základných pravidiel fungovania ekosystémov. Aké sú to? Aký je ich zámer? Poďme si ich rozmeniť na drobné a spoločne sa prelúskať až k téme pôdy.
Kvalita permakultúrneho dizajnu závisí hlavne od schopnosti pozrieť sa na pozemok ako na celok, teda ako na funkčný systém. Rovnako je ale potrebné rozumieť jednotlivým blokom, alebo častiam skladačky, z ktorých je tento sytém zostavený. A práve na porozumení týmto detailom a na ich správnej interpretácii stojí kvalita následnej realizácie. Ako sa k tomuto poznaniu dostať?
Akvapónia je technológia produkcie potravín, ktorá kombinuje akvakultúru a hydroponické pestovanie rastlín. Jej produkty tvoria prevažne ryby a zelenina. Vieme, že akvaponické systémy môžu v určitých klimatických podmienkach spĺňať niektoré aspekty trvalej udržateľnosti (1). Je založená na napodobňovaní prirodzených systémov v prírode a tak isto vylučuje použitie priemyselných hnojív. Predstavuje teda určitú formu ekologickej produkcie potravín.
„Akvapónia predstavuje integrovaný systém produkcie potravín, ktorý spája chov rýb (akvakultúru) a pestovania rastlín bez pôdy (hydropóniu). Ryby sa chovajú v nádržiach, z ktorých sa voda prečerpáva do hydroponickej časti. Tu rastliny odoberajú živiny pre svoj rast, voda sa prečistí a putuje naspäť k rybám. Takto dochádza k efektívnemu využívaniu rybieho odpadu na pestovanie rastlín. Znečistená voda sa nevypúšťa do prostredia, ale neustále koluje v systéme.“
Aj Rob & Michelle Avis z Kanady, podobne ako Geoff & Nadia Lawton z Austrálie, uverejňujú pekné videá.
