Vo vyvýšených záhonoch zo smrekovca sme sa pokúsili vytvoriť systém pasívneho zavlažovania pomocou terakotových kvetináčov . Inšpirovali sme sa knižkou ” Úsporné zavlažovaní zahrady ” . Vytvorili sme tri okruhy spojených nádob ukončené výpustom, aby sa systém mohol na zimu vypúšťať.
Časť plánovanej zeleninovej záhradky vznikla pri už jestvujúcom vyššom suchom múriku medzi obytnou drevenicou a humnom, ktorý bude slúžiť ako slnečná pasca v tejto studenej horskej doline.
Hlavný objem práce predstavovalo sadenie rôznych druhov ovocných drevín, nakúpených prevažne v škôlke venujúcej sa množeniu starých a krajových odrôd, ale aj iných exotickejších druhov. Okrem samotnej práce mali účastníci možnosť získať rôzne druhy osív v rámci výmeny semienok, ktorá sa stáva postupne štandardom Permatakov.
Permataku sa zúčastnilo veľa dobrovoľníkov, prírodných nadšencov, učiteľov a žiakov základnej školy. Nadväzovali sa nové priateľstvá, kontakty a takto postupne počas Permataku v Skalici vznikla nová, prírodná komunita.
Piatok bol už tradične rozbehový, uvítací a prípravný. Keďže účastníci prišli až navečer, stihli sme zbežne obhliadnuť pozemok a večer sme sa pri vínku a ľahkej večeri povenovali dizajnu pozemku, domu a rozobrali sme možnosti „prírodného útoku“ na krídlatku. Pre tých, ktorí nevedia o čo sa jedná, je to invazívna rastlina nazývaná Krídlatka japonská (Fallopia Japonica), ktorá sa vyskytuje v okolí a takmer na tretine nášho pozemku. Počas diskusií sme prišli na rad skvelých nápadov, čo by sa dalo inak urobiť. Asi začneme chovať ovce alebo kozy. 🙂
V roku 2015 bol cieľom hlavne monitoring akvaponických projektov v rámci klimatických podmienok strednej Európy. Podstatou bolo čo najlepšie pochopiť fungovanie a úskalia akvapónie v podmienkach okolitých krajín, a tiež preberanie skúseností jednotlivých prevádzkovateľov ochotných sa o ne deliť. Väčšina navštívených akvaponických projektov je práve z Českej republiky nachádzajúcej sa medzi týmito dvoma hlavnými mestami.
Akvapónia je technológia produkcie potravín, ktorá kombinuje akvakultúru a hydroponické pestovanie rastlín. Jej produkty tvoria prevažne ryby a zelenina. Vieme, že akvaponické systémy môžu v určitých klimatických podmienkach spĺňať niektoré aspekty trvalej udržateľnosti (1). Je založená na napodobňovaní prirodzených systémov v prírode a tak isto vylučuje použitie priemyselných hnojív. Predstavuje teda určitú formu ekologickej produkcie potravín.
„Akvapónia predstavuje integrovaný systém produkcie potravín, ktorý spája chov rýb (akvakultúru) a pestovania rastlín bez pôdy (hydropóniu). Ryby sa chovajú v nádržiach, z ktorých sa voda prečerpáva do hydroponickej časti. Tu rastliny odoberajú živiny pre svoj rast, voda sa prečistí a putuje naspäť k rybám. Takto dochádza k efektívnemu využívaniu rybieho odpadu na pestovanie rastlín. Znečistená voda sa nevypúšťa do prostredia, ale neustále koluje v systéme.“
